Mladí Slováci používajú najviac Instagram a YouTube
Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou života mladých ľudí. Podľa prieskumov na nich denne trávia 3-5 hodín. Doteraz na Slovensku však chýbal prieskum, ktorý by presne mapoval, ktoré sociálne siete sú medzi tínedžermi najpopulárnejšie. Na jar tohto roku ho zrealizovala mimovládna organizácia digiQ, ktorá sa venuje osvete o zodpovednom využívaní digitálnych technológií.
Do prieskumu sa zapojilo 586 respondentov od 10 do 18 rokov. Prieskumu sa zúčastnilo 300 dievčat a 286 chlapcov. Zber dát prebiehal v spolupráci s lifestyleovým online magazínom pre mladých.
Tínedžeri sú najmä na Instagrame
Instagram, platformu založenú najmä na vizuálnom obsahu, využíva 98,8 % opýtaných. V podobnej miere ju využívajú chlapci aj dievčatá. Výrazné rozdiely v používaní prieskum nezaznamenal ani medzi základoškolákmi a stredoškolákmi. „Ukázalo sa, že takmer všetci mladí ľudia využívajú Instagram na dennej báze a najviac tínedžerov ho používa hodinu až dve denne,“ dopĺňa riaditeľka organizácie digiQ Andrea Cox.
Video platforma YouTube sa už takmer dve desaťročia každoročne ocitá na vrcholoch rebríčkov celosvetovej používanosti. Popularitu nachádza aj u slovenských tínedžerov. V prieskume sa umiestnila na druhom mieste s mierou používania 96,9 %. V najväčšej miere ju využívajú chlapci stredoškolského veku.
„Z našich dát vyplýva, že YouTube využívajú mladí ľudia inak ako Instagram. Zatiaľ čo Instagram využívali na dennej báze takmer všetci, pri YouTube je to len necelých 40 %. Nie je to teda platforma, ktorú automaticky otvoria, keď vezmú do ruky telefón,“ vysvetľuje Cox.
Facebook nie, Messenger áno
Messenger je aplikácia spoločnosti Meta, ktorá slúži na rýchlu komunikáciu cez textové správy. Pôvodne bola súčasťou sociálnej siete Facebook, no v roku 2011 ju oddelili ako samostatnú chatovaciu aplikáciu. V súčasnosti ju využíva 83,3 % mladých ľudí.
Hoci sú Messenger a Facebook úzko späté a mnohí používatelia vnímajú tieto platformy ako jednu, tínedžeri to majú inak. Zatiaľ čo Messenger sa v rebríčku popularity umiestnil na treťom mieste, Facebook obsadil až siedmu priečku. Používa ho síce 66,7 % opýtaných, avšak najväčšie percento opýtaných ho navštevuje len raz za mesiac.
„Tínedžeri považujú Facebook za sociálnu sieť pre dôchodcov. Na tejto platforme ich vyrušuje najmä politika a množstvo nenávistných komentárov. V rozhovoroch tiež spomínajú, že rozhranie tejto platformy je pre nich komplikované a nevedia sa tam dobre orientovať. Zatiaľ čo u stredoškolákov si Facebook ako-tak drží svoju pozíciu, základoškoláci po ňom siahajú len minimálne,“ pridáva kontext riaditeľka digiQ.
Siete, ktoré sú starším generáciám vzdialené
V prieskume si účastníci volili nielen z vybraných platforiem, ale mohli uviesť aj také, ktoré sa v zozname predpokladaných nenachádzali. Mnohé z nich sú príznačné najmä pre ich generáciu. Štvrté miesto z hľadiska popularity obsadil Snapchat (77 %), piaty skončil TikTok (73,4 %), deviate miesto obsadil Discord (50,2 %).
„Týmto platformám by sme ako dospelí mali venovať obzvlášť vysokú pozornosť. Naša generácia ich nepoužíva, a tak rodičia často nepoznajú ich výhody, ale najmä riziká,“ uvádza Cox.
Psychologička Šárka Šuvadová dodáva, že komunikácia o sociálnych sieťach medzi rodičom a dieťaťom je nevyhnutná. Odporúča však, aby rodičia nekontrolovali deťom telefóny bez ich vedomia, ale vedome sa zaujímali o ich online svet pravidelnými rozhovormi a otázkami o tom, čo v online svete zažili a čo ich tam baví.
Výsledky, ktoré prekvapili
„Pravidelne vzdelávame v školách a pracujeme s mladými ľuďmi, takže sme, samozrejme, vedeli, že sociálne siete používajú. Predpokladali sme aj to, ktoré sú u nich najpopulárnejšie. Tento prieskum nám však pomohol naše predpoklady podložiť dátami. Okrem predpokladaných výsledkov sme tam zachytili napríklad to, že až 13% mladých ľudí má účet na platforme Telegram, ktorá nie je bezpečná. Využívajú ho najmä chlapci, čo je obzvlášť rizikové. Táto platforma je totiž známa aj tým, že sa na nej vyskytuje obsah propagujúci toxickú maskulinitu a mizogýnne prejavy,“ uzatvára tému Andrea Cox.
Sociálne siete nemusia byť hrozbou
So sociálnymi sieťami sú spojené rôzne riziká – od toxických komunít a nebezpečných výziev, cez problémové používanie či závislosť až po grooming a podvodníkov. Psychologička Šárka Šuvadová z digiQ však dopĺňa, že ich netreba vnímať len ako hrozbu: “Ak sociálne siete a platformy využívame vedome a zodpovedne, môžu byť katalyzátorom kreativity, sebapoznania a sebavyjadrenia, prostriedkom pre pomoc spoločnosti, ale aj rozvoj svojich športových schopností či kognitívnych procesov.”
Podobné články
Vianočné ASUS tipy pre firmy
Stredoškolský startup inkubátor DASATO IDEA LAB ukázal silu inovácií a chuť učiť sa
OMEN Max od HP: dizajn, výkon a OLED mágia pre hráčov aj kreatívcov
Acronis EDR získal ocenenie za obľúbenosti od poskytovateľov MSP