28. novembra 2025 • 5m čítanie

Jesenná ITAPA 2025: Systém, ktorý fungoval včera, už nestačí

Tretím dňom, ktorý bol venovaný digitalizácii, vyvrcholila Jesenná ITAPA 2025.

Pri viac ako pätnástich paneloch a diskusiách dnes odborníci z verejného, zo súkromného i z akademického sektora publiku priblížili niekoľko tém – od priorít MIRRI SR v oblasti digitalizácie, dopadu AI na biznis a bežný život a Vibe coding cez budúcnosť IT biznisu na Slovensku, Quantum Computing a EU Digital Wallet po elektronickú fakturáciu, Centrálny systém evidencie poplatkov, QR platbu či digitálnu transformáciu výroby a priemyslu. Súčasťou programu boli tri masterclassy a jedno stretnutie v rámci novinky tohto ročníka – ITAPA MeetUpZone. Tohoročná Jesenná ITAPA vyvrcholila moderovaným Fireside Chat: Digitálna stratégia Slovenska – čo nás čaká do roku 2030.

Ako odlíšiť trend od bubliny

DIGI Day otvoril panel Medzi nadšením a vyspelosťou. Výkonný riaditeľ ITAPA Michal Ivantyšyn a konzultant Ľubor Illek načrtli priebežný cyklus inovácií a technologických noviniek – od nadšenia a prehnaných očakávaní cez sklamanie až po postupné precitnutie a zrelosť – na tzv. Garther Hype Cycle. Vzhľadom na takmer 25-ročnú históriu ITAPA konferencií možno podobný vývoj tém pozorovať aj na vyše 3 500 prezentáciách, ktoré odzneli počas jednotlivých rokov. Za všetky jeden príklad: umelá inteligencia sa prvýkrát na ITAPA objavila v roku 2014 v jednom príspevku – v roku 2024 už bola zastúpená 117-krát. ITAPA tak nie je len platforma na zdieľanie informácií, ale aj fórum, ktoré určuje trendy. A čo podľa M. Ivantyšyna prinesie ITAPA v najbližších rokoch? Napríklad témy ako UX, interoperabilita, elektronická identita a elektronické formuláre, cloud a AI infraštruktúra.

Legislatíva nesmie brzdiť vývoj

„Priority Slovenska v oblasti digitalizácie musia kopírovať smer, ktorým kráčajú naši partneri v Európe,“ povedal na úvod panelu Priority MIRRI v oblasti digitalizácie štátny tajomník tohto ministerstva Radoslav Štefánek. Za hlavné piliere digitálnej stratégie EÚ označil umelú inteligenciu, čipy a kvantové technológie podopreté kybernetickou bezpečnosťou a suverénnym cloudom.

Aj pripravovaná digitálna stratégia SR reflektuje požiadavky doby:

digitálne úrady, zjednotené dáta, služby pre občanov navrhnuté podľa životných situácií, bezpečné cloudové riešenia a primerané zapojenie AI.

Európa zároveň pochopila, že rýchly technologický vývoj si vyžaduje flexibilnú legislatívu, aby bolo možné inovácie prinášať na trh rýchlo, bezpečne a v rovnakých štandardoch. Na národnej úrovni je kľúčové odstrániť rezortizmus. Ako zdôraznil R. Štefánek, cieľom je vytvoriť na Slovensku „homogénne cesty medzi jednotlivými bodmi“ – teda prepojený, kompatibilný a koordinovaný digitálny ekosystém naprieč celou verejnou správou.

AI nahradí väčšinu našich zručností

Panel Dopad AI na biznis a bežný život otvoril Lukáš Benzl z Českej asociácie umelej inteligencie odhadom, že umelú inteligenciu denne používa približne tretina obyvateľov Česka. Obavy, ktoré ľudia popri nadšení pociťujú, označil za prirodzené – sprevádzali každú technologickú revolúciu, „od písacieho stroja až po dnešnú AI“.

V biznise podľa neho nastupuje AI-first prístup: firmy, ktoré sa neboja skúšať nové riešenia a riskovať, získavajú konkurenčnú výhodu. AI zároveň odbúrava hranice pri expanzii – najmä v e-commerce umožňuje rýchlejšie vstupovať na zahraničné trhy. „Využívať AI nie je hanba, ale nová zručnosť. Najlepším ľuďom treba dať najlepšie nástroje,“ povedal.

Zmeny čakajú aj pracovný trh: AI môže nahradiť až 80 – 90 % zákazníckej podpory, ako aj časť juniorských pozícií napríklad v marketingu, účtovníctve či pri tvorbe obsahu. Kľúčom zostáva kritické myslenie a rozumné nastavenie miery, do akej technológie vpustíme do každodennej práce a života.

Cesta k univerzálnej digitálnej peňaženke

Digitalizácia a verejná správa sa na konferencii objavili hneď v dvoch paneloch. Prvý z nich – Mobilná identita – ukázal, ako sa Slovensko posúva k modernému a skutočne používateľsky priateľskému digitálnemu štátu. Patrik Krauspe, Martin Hrachala a Juraj Paulen z Ministerstva vnútra SR spolu s Petrom Handzušom (DXC Technology) predstavili, kam smerujú projekty eIdentita a eDoklady.

P. Krauspe hneď na úvod pripomenul, že „systém, ktorý fungoval včera, už nestačí“. eIdentita má byť all-in-one aplikáciou pre digitálnu identitu, základom komplexného ekosystému, ktorý občanom umožní riešiť digitálne životné situácie bezpečne, rýchlo a bez zbytočnej byrokracie.

Aplikácia eDoklady, spustená v apríli 2025, sa postupne otvára pre široké spektrum verejných aj súkromných služieb. Do roku 2026 má pribudnúť EU Digital Identity Wallet, registrácia tretích strán a rozšírenie portfólia dokumentov. Odhadovaný potenciál je až 50 až 60 digitálnych dokladov, ktoré budeme môcť nosiť v mobilnom telefóne namiesto peňaženky.

Digitalizácia verejných služieb je tu už dnes

V druhom paneli rezort práce predstavil svoje kľúčové digitálne projekty. Peter Daňko priblížil, ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR mení služby pre občanov aj zamestnávateľov – od ochrany zdravia pri práci cez podporu zamestnanosti až po využívanie AI.

Informačný systém SAWO otvára cestu k úplnému prechodu od papierov k inteligentnej a dátovo presnej ochrane zdravia pri práci. V agende výkonu inšpekcie práce prinesie vyššiu mobilitu, bezpečnosť, rýchlejšie konania a výrazné odbúranie administratívy.

Portál služieb zamestnanosti je novou generáciou digitálnych služieb. Je platformou prepájajúcou uchádzačov o prácu, zamestnávateľov aj neštátnych poskytovateľov služieb zamestnanosti. Cieľom je urobiť z procesu hľadania práce aj zamestnancov jednoduchý, jednotný a prehľadný online ekosystém.

Ako zaznelo v jeho vystúpení, digitalizácia verejných služieb nie je budúcnosť – je to realita, ktorú rezort aktívne pretavuje do praxe už dnes.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.