Mastercard: Globálne škody z podvodov už dosahujú jeden bilión dolárov ročne
Rýchla digitalizácia a široké využívanie technológií, ako je umelá inteligencia, urýchľujú rozsah aj sofistikovanosť podvodov a kybernetickej kriminality. Každý rok sa celosvetovo v dôsledku podvodov stratí už jeden bilión dolárov, v prepočte asi 860 miliárd eur. Až 96 percent obetí svoje finančné prostriedky nikdy nezíska späť, uvádza technologická spoločnosť Mastercard. Pripomína tak, že marec je mesiac prevencie podvodov.
Podľa nedávnej globálnej štúdie spoločnosti Mastercard celých 72 percent organizácií hlási nárast rizika kybernetického útoku a tretinu internetovej prevádzky teraz tvoria počítače zneužité kyberzločincami k útoku. Každý štvrtý majiteľ malej firmy v Európe sa už stal terčom podvodníkov a rovnaký podiel sa obáva, že by kybernetický útok mohol viesť až k uzavretiu ich prevádzky. Odborníci zároveň predpokladajú, že celkové príjmy z kyberkriminality sa do roku 2029 celosvetovo vyvinú na tretiu najväčšiu „ekonomiku“.
Robustná ochrana a koordinácia sú nutnosťou
Situácia zdôrazňuje naliehavú potrebu silnej ochrany jednotlivcov, podnikov a finančných inštitúcií. „Internetové podvody a kyberkriminalita dnes rastú v nebývalom meradle. Narušujú dôveru spotrebiteľov a predstavujú významné riziko pre firmy po celom svete. Preto je zásadná spolupráca naprieč celým ekosystémom a využitie moderných technológií vrátane umelej inteligencie. V Mastercard budujeme komplexný systém prevencie podvodov, ktorý pomáha chrániť obchodníkov, banky i spotrebiteľov a umožňuje ľuďom uskutočňovať digitálne transakcie bezpečne a s dôverou,“ hovorí Jana Lvová, generálna riaditeľka spoločnosti Mastercard pre Slovensko a Českú republiku.
Spoločnosť Mastercard investovala v posledných piatich rokoch do kybernetickej bezpečnosti viac ako 11 miliárd dolárov a neustále monitoruje približne 19 miliónov subjektov z hľadiska rizík a zraniteľnosti. Jej ochranné riešenie SafetyNet napríklad za poslednú dekádu pomohlo znížiť objem podvodných transakcií o viac ako 70 miliárd dolárov. Mastercard zároveň využíva pokročilú analytiku a umelú inteligenciu, ktoré umožňujú v reálnom čase vyhodnocovať riziká a predchádzať podvodným aktivitám ešte predtým, než k nim dôjde.
Popri technologických riešeniach je však kľúčová aj informovanosť. Približne dve tretiny európskych malých a stredných podnikov uvádzajú, že potrebujú viac informácií o tom, ako svoje podnikanie chrániť pred kybernetickými útokmi. „Ochrana spotrebiteľov i firiem začína budovaním povedomím. Keď ľudia chápu, ako podvody fungujú, dokážu oveľa ľahšie rozpoznať varovné signály skôr, než je neskoro,“ dopĺňa Jana Lvová.
Najčastejšie typy podvodov, na ktoré je dobré si dať pozor
Sociálne inžinierstvo: Podvodníci sa snažia manipulovať obete pomocou falošnej dôvery, naliehavosti alebo emocionálneho tlaku. Cieľom býva získať prístup k citlivým údajom alebo prinútiť obeť uskutočniť platbu.
Kybernetické útoky: Patria sem napríklad malware alebo ransomware, ktoré môžu napadnúť firemné systémy a ochromiť prevádzku firmy. Dôležitú úlohu tu zohráva prevencia a pravidelné vzdelávanie zamestnancov.
Krádež identity: Jedna z najrozšírenejších foriem podvodov, kedy útočníci zneužívajú osobné údaje na finančný zisk. Stále častejšie pritom využívajú aj technológie umelej inteligencie na vytvorenie falošnej identity alebo z dôvodu vydávania sa za iné osoby.
Pokročilá ochrana spotrebiteľov
Moderná ochrana proti podvodom dnes stojí na kombinácii dát, umelej inteligencie a digitálnej identity. Technológie dokážu napríklad overiť, že používateľ je skutočne ten, za koho sa vydáva, alebo v reálnom čase vyhodnotiť riziko konkrétnej transakcie. Mastercard preto prepája globálne dáta o transakciách s pokročilou analytikou a nástrojmi na overovanie identity. Tie pomáhajú bankám a obchodníkom odhaľovať podozrivé správanie ešte skôr, ako dôjde k finančnej strate.
