Cesta do práce, k lekárovi či za rodinou nie je pre každého samozrejmosťou. Poukazuje na to prieskum Slovenská dopravná chudoba 2025, ktorý v decembri 2025 realizoval Inštitút 2050.

Dostupnosť dopravy pritom zásadne ovplyvňuje nielen každodenné fungovanie ľudí, ale aj ich životné príležitosti. Dopravná chudoba sa tak čoraz viac javí ako jeden z prehliadaných sociálnych problémov na Slovensku.

Keď sa z bežnej cesty stáva každodenný problém

Predstavte si, že cesta k lekárovi vám zaberie dve hodiny alebo autobus do práce ide len niekoľkokrát denne a ak mešká jeden spoj, nestihnete ďalší. Pre mnohých ľudí na Slovensku to nie je výnimočná situácia, ale každodenná realita.

Podľa prieskumu má až 46% ľudí na Slovensku aspoň občas problém s dopravou. Zároveň 38 % domácností uvádza, že sa stretáva s problémami pri presune za základnými potrebami, ako sú práca, škola, lekár alebo nákupy.

Na problém dopravnej chudoby upozorňuje aj Európsky klimatický pakt, ktorý zdôrazňuje, že zmeny v doprave musia zohľadňovať sociálnu realitu. Podľa odborníkov je nevyhnutné brať do úvahy dostupnosť služieb, regionálne rozdiely aj situáciu domácností, ktoré dnes nemajú reálnu alternatívu k individuálnej doprave.

Čo si predstaviť pod pojmom dopravná chudoba?

Dopravná chudoba označuje stav, keď ľudia nemajú k dispozícii dostupnú, spoľahlivú alebo cenovo zvládnuteľnú dopravu do miest, kam potrebujú cestovať. V praxi to znamená, že aj základné presuny sa stávajú komplikovanými, časovo náročnými či finančne zaťažujúcimi.

Na rozdiel od iných foriem chudoby nejde o problém, ktorý je na prvý pohľad viditeľný. Prejavuje sa skôr ako súhrn každodenných bariér, ktoré sa postupne kumulujú. Zmeškané spoje, dlhé čakanie, slabé nadväznosti, vysoké náklady na cestovanie či absencia alternatívy k individuálnej doprave dokážu výrazne obmedziť kvalitu života aj životné možnosti jednotlivcov.

Problémom nie je cena, ale chýbajúce spoje

Hoci sa o doprave často hovorí najmä cez náklady, v realite ľudí najčastejšie nelimituje len cena, ale samotná dostupnosť dopravy. Medzi hlavné bariéry patria nedostatok spojov, zlé nadväznosti, nevhodné časy odchodov a dlhé cestovanie.

Viac ako polovica ľudí, konkrétne 55%, si zároveň myslí, že verejná doprava sa v posledných rokoch skôr zhoršuje než zlepšuje a až 76% by uvítalo väčšie investície do verejnej dopravy. Dáta tak ukazujú, že ľudia problém nielen pociťujú, ale zároveň jasne vnímajú, že dostupná a funkčná verejná doprava je súčasťou riešenia.

„Dopravná chudoba tu s nami v skutočnosti je už dlho, najmä v periférnych regiónoch, kde je slabá verejná doprava, veľké vzdialenosti a domácnosti sú finančne na hrane. Nové je skôr to, že sa o nej začína otvorene hovoriť v kontexte dekarbonizácie dopravy. Keď sa majú meniť ceny palív či pravidlá v doprave, je zrazu vidieť, že časť ľudí nemá reálnu alternatívu,“ vysvetľuje Tomáš Chabada, analytik z Inštitútu 2050.

Auto nie je komfort, ale nutnosť

V prostredí, kde verejná doprava nefunguje spoľahlivo alebo nepokrýva potreby ľudí, sa auto stáva nevyhnutnosťou. Nejde teda o luxus či pohodlie, ale o praktickú podmienku fungovania.

Táto závislosť od auta však prehlbuje rozdiely medzi domácnosťami. Kto auto nemá, je v nevýhode. Kto ho má, musí znášať jeho náklady, aj keď si ich často nemôže dovoliť. V regiónoch bez reálnej alternatívy sa tak individuálna doprava stáva nutnosťou, nie voľbou.

Dopravná chudoba sa netýka len „najchudobnejších“

Dopravná chudoba sa netýka len malej skupiny najchudobnejších. Výrazne zasahuje najmä ľudí žijúcich na vidieku, domácnosti s nižšími príjmami, rodiny, seniorov či obyvateľov odľahlejších lokalít.

„Keď sa povie chudoba, každý si predstaví tých najbiednejších. Dopravná chudoba sa však týka najmä mladých ľudí, rodín a ľudí žijúcich v odľahlejších lokalitách. Žijú tam, lebo bývanie v mestách je nedostupné alebo tam majú svoje zázemie. Dopravná chudoba spôsobuje vylúčenie z hospodárskeho a spoločenského života. Týchto ľudí de facto strácame,“ upozorňuje ambasádorka Európskeho klimatického paktu Zuzana Fialová.

Problém sa začína ešte skôr, než sa človek dostane k verejnej doprave

Dopravná chudoba sa neprejavuje len tým, či spoj ide alebo nejde. Pre mnohých ľudí predstavuje bariéru už samotný prístup k zastávke.

Prekážky tak vznikajú ešte pred začiatkom samotnej cesty, najmä pri senioroch, zdravotne znevýhodnených ľuďoch alebo v lokalitách, kde je zastávka vzdialená či chýba bezpečný prístup.

„Chudoba nie je len o nedostatku peňazí. Je aj o vylúčení. Keď sa nemáte ako dostať za prácou, vzdelaním alebo za blízkymi, máte obmedzené možnosti viesť kvalitný život,“ zdôrazňuje ambasádorka Zuzana Fialová.

Doprava nie je len otázkou dostupnosti, ale aj financií

Aj keď hlavným problémom býva dostupnosť spojov, finančný rozmer dopravy je rovnako dôležitý.

„Sú oblasti Slovenska, kde je dopravná a energetická chudoba veľmi úzko prepojená. Ide najmä o regióny s nižšími príjmami a slabou verejnou dopravou. Domácnosti sa tam často rozhodujú, či zaplatia energie, nakúpia potraviny alebo sa dostanú do práce či školy,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Na Slovensku je problém citeľný najmä v regiónoch

Dopravná realita sa na Slovensku výrazne líši podľa toho, či človek žije vo veľkom meste alebo v regióne. Práve regióny sú miestom, kde sa dopravná chudoba prejavuje najvýraznejšie. Dôvodom je menší počet spojov, slabá nadväznosť, dlhé cestovné časy a absencia reálnych alternatív.

„Pri plánovaní dopravných opatrení treba vychádzať z rozdielov medzi mestami a regiónmi. Cieľ je jednoduchý, aby sa ľudia vedeli dostať do práce, školy a k lekárovi aj bez auta,“ uvádza Tomáš Chabada.

Dopravná chudoba sa často spája s klímou a udržateľnosťou

Téma dopravnej chudoby sa čoraz viac objavuje aj v diskusiách o klimatickej zmene a dekarbonizácii dopravy. Ak sa opatrenia nastavujú bez ohľadu na sociálnu realitu, môžu zvyšovať frustráciu a odpor.

„Ak sa transformácia nastaví správne, môže zlepšiť dostupnosť práce, škôl aj služieb a zvýšiť kvalitu života,“ konštatuje Tomáš Chabada.

Podľa ambasádorky Zuzany Fialovej by cieľom verejných politík mala byť kvalita života ľudí. Znižovanie emisií pritom nemá byť cieľom samým o sebe, ale prostriedkom k udržateľnému a dôstojnému životu.

Kľúčom sú riešenia zamerané na reálne potreby ľudí

Odborníci sa zhodujú, že zmierniť ju môžu opatrenia, ktoré rozšíria možnosti mobility a zároveň zohľadnia rozdiely medzi mestami a regiónmi. Ide napríklad o posilnenie spojov, lepšiu nadväznosť, zavádzanie dopravy na zavolanie či podporu cestovného pre nízkopríjmové domácnosti.

„Takéto opatrenia pomáhajú riešiť dopravnú chudobu a zároveň podporujú udržateľnejšie formy dopravy,“ uvádza Tomáš Chabada.

Na problém upozorňujú aj odborníci a organizácie venujúce sa sociálnym dopadom klimatickej transformácie. Téma dopravnej chudoby bude predmetom diskusie zo série National Climate Talk, ktorá sa uskutoční 10. apríla o 18.00 v Dome kultúry v Námestove.

Podujatie v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s organizáciou Klíma ťa potrebuje priblíži túto tému zrozumiteľne, najmä v regiónoch, kde ju ľudia pociťujú najviac.