Vyše 80 % Slovákov pociťuje medziročne vyššie výdavky, tretina hovorí o výraznom zdražení
Vyše 80 % slovenských domácností má vyššie mesačné výdavky ako vlani, 35 % hovorí o výraznom náraste.
Pre porovnanie – zvýšené životné náklady pociťujú aj dve tretiny českých domácností, no tam výrazne navýšenie spomína o polovicu menej ľudí ako u nás. Ako ďalej vyplýva z reprezentatívneho prieskumu pre spoločnosť Home Credit*, Slovenky a Slováci najčastejšie deklarujú nárast životných nákladov o 100 až 200 eur za mesiac, no traja z desiatich teraz míňajú minimálne o dve stovky navyše. Najviac opýtaných, vyše 40 %, v rámci zredukovania svojich výdavkov obmedzilo cestovanie, viac ako tretina zase nákupy drahších vecí do domácnosti či oblečenia. Takých, čo sa nemuseli v ničom uskromňovať, medziročne ubudlo.
Slováci pociťujú zdražovanie tovarov a služieb intenzívnejšie ako ich susedia v Českej republike. Prieskum pre spoločnosť Home Credit, ktorý sa realizoval separátne v oboch krajinách, ukázal, že presne 81 % domácností na Slovensku deklaruje medziročne vyššie mesačné výdavky, až výrazný nárast pociťuje 35 %. V Česku spomenulo zvýšenie nákladov 65 % domácností, no výrazný rast len 17 %. O niečo vyššie výdavky v SR uviedlo 46 % opýtaných, 15 % je na tom približne rovnako a traja zo sto hovoria, naopak, o znížení nákladov.
„Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a na druhej strane zriedkavejšie ich spomínali mladí ľudia vo veku do 26 rokov. Celkovo najviac respondentov, približne štyria z desiatich, hovorilo o zvýšení mesačných nákladov domácností v rozmedzí od 100 do 200 eur. Pod stoeurovú hranicu sa zmestila tretina, ďalšia pätina míňa medziročne viac o 200 až 300 eur a každý desiaty si pripláca mesačne vyše 300 eur,“ približuje analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Aké sú príčiny medziročne drahšieho života? Najviac ľudí (74 %) za tým vidí celkové zdražovanie všetkého, druhým faktorom je nárast cien potravín (73 %) a tretím energií (63 %). Potom je to zvýšenie cien služieb (46 %) a daní (44 %).
„Keď sa pozrieme na výsledky rovnakého prieskumu spred roka, tak výrazne stúplo najmä vnímanie faktoru, ktorým je rast cien energií, kde vidíme v porovnaní s vlaňajšom nárast takmer o štvrtinu,“ dopĺňa Jaroslav Ondrušek.
Tým, že väčšina rodín má vyššie výdavky, treba im na ich vykrytie viac peňazí. Tri z desiatich domácností (28 %) by potrebovali navýšenie príjmu o 200 až 300 eur mesačne, každá štvrtá o viac ako 300 eur. Ďalším 23 % by sa na pokrytie vyšších výdavkov, podľa ich vyjadrení, zišlo ešte 300 až 500 eur a desatina rodín potrebuje mesačne minimálne 500 eur naviac.
V čom sme sa museli uskromniť? V tomto ohľade najviac opýtaných v prieskume spomenulo cestovanie (42 %), len o 1 % menej bolo tých, čo uviedli celkové obmedzenie mesačných výdavkov. Zhodne s 36 % odpovedí nasledovali – menej nákupov drahších vecí do domácnosti a taktiež obmedzenie nakupovania oblečenia a obuvi. V kupovaní potravín sa musela uskromniť necelá tretina (31 %) a pri zdravotnej starostlivosti presná desatina Slovákov a Sloveniek.
„V tomto kontexte odpovedí je zaujímavé aj to, že zatiaľ čo vlani sa v ničom nemuselo uskromňovať 18 % opýtaných, teraz ich bolo o 5 % menej, teda len 13 %,“ dodáva Jaroslav Ondrušek.
„Vyššie mesačné výdavky dnes výrazne ovplyvňujú čoraz viac domácností, preto je dôležité pristupovať k rodinnému rozpočtu nanajvýš zodpovedne. Určite je potrebné mať dokonalý prehľad o príjmoch a výdavkoch a hľadať úspory najmä v oblastiach, ktoré nemajú zásadný vplyv na kvalitu života, napríklad pri zbytočných či impulzívnych nákupoch alebo nevyužívaných službách. Naopak, prioritou by malo zostať riadne splácanie záväzkov a zabezpečenie základných potrieb domácnosti. Ak sa finančná situácia začne zhoršovať, je dôležité riešiť ju včas a nebáť sa obrátiť na svojho poskytovateľa finančných služieb, ktorý vie pomôcť nájsť vhodné riešenie,“ radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský.
*Reprezentatívny prieskum od 30. 3. do 2. 4. 2026 na vzorke 1022 respondentov realizovala agentúra Ipsos, exkluzívne pre Home Credit.
