Laurin & Klement FC (1908): Prvé veľké víťazstvá na štyroch kolesách
› Po vynikajúcich úspechoch motocyklov Laurin & Klement na pretekárskych tratiach sa do popredia rýchlo dostali aj prvé automobily mladoboleslavskej značky
› Modely Laurin & Klement FC a odvodené typy FCS a FCR získavali v rokoch 1908 až 1911 vavríny na najťažších pretekoch svojej doby
› Konštruktér automobilky Laurin & Klement Otto Hieronimus stanovil v roku 1908 rýchlostný rekord svojej triedy na britskom okruhu v Brooklands
Svetové rýchlostné rekordy, desiatky zlatých vencov z pretekárskych okruhov aj jázd spoľahlivosti a renomé značky rastúce neuveriteľným tempom. Automobilka Laurin & Klement víťazila na začiatku 20. storočia doslova v každých pretekoch, na štart ktorých postavila niektorý zo svojich pretekárskych špeciálov. Pilierom jej úspechov bol model Laurin & Klement FC.
Na príklade prvých úspechov vynikajúcich motocyklov Laurin & Klement si v Mladej Boleslavi rýchlo uvedomili, že motoršportu sa vôbec netreba báť, práve naopak, že úspechy dosiahnuté v tejto oblasti možno z obchodného hľadiska veľmi dobre využiť. Obaja Václavovia sa teda už dva roky po premiére výroby automobilov v roku 1905 pustili do stavby pretekárskeho auta. A darilo sa im znamenite. Už rok 1906 sa niesol v znamení automobilov vlastnej konštrukcie aj ich prvých víťazstiev: L&K Voiturette B s výkonom 9 koní a rýchlosťou 45 km/h obsadili pri pretekoch v rakúskom Semmeringu prvé, druhé a štvrté miesto.
Technický vývoj však postupoval míľovými krokmi a značka Laurin & Klement sa čoskoro dostala do centra pozornosti doma aj v zahraničí strhujúcou sériou významných športových úspechov. Ich nositeľom bol model FC, postavený na úspešnej platforme osobných modelov typu F.
Za konštrukciou aj športovými úspechmi typu FC stál hlavný inžinier Otto Hieronimus. Výroba prebiehala v rokoch 1907 až 1909 a celkovo devätnásť vyrobených kusov sa často líšilo motormi aj vzhľadom. Vozidlá označené FC dostali pod kapotu radové štvorvalce s niekoľkými rôznymi kombináciami vŕtania a zdvihu s objemom 2 až 2,5 litra podľa toho, do ktorej kategórie alebo objemovej triedy boli na danom športovom podujatí prihlásené. Poháňané boli zadné kolesá, a to prostredníctvom trojstupňovej prevodovky.
Rok 1908 sa pre automobilku Laurin & Klement zmenil na obdobie úspechov. V marci obsadila v rôznych kategóriách pretekov do vrchu Zbraslav–Jíloviště celkovo šesť prvých, päť druhých a jedno tretie miesto, v Riese pri Grazi dosiahla medzi dvojlitrovými vozidlami dvojité víťazstvo. Mimoriadnu spoľahlivosť a odolnosť automobilov z Mladej Boleslavi preukázal samotný Otto Hieronimus triumfom v 686 km dlhých pretekoch Petrohrad–Moskva. Aj v nemeckej Jazde princa Henricha nechal L&K FC konkurentov medzi porazenými. Trasa 9-dňových pretekov viedla účastníkov z Berlína cez Kiel a Hamburg do Hannoveru, Kolína nad Rýnom a Trieru. Cieľ 2200-kilometrových pretekov bol vo Frankfurte nad Mohanom.
Konštruktér Otto Hieronimus skonštruoval špeciály Laurin & Klement FCS s rozvodom OHV a objemom 3,5 l a v Semmeringu 1908 s nimi tím L&K obsadil prvé tri miesta v triede. Hieronimus potom sadol za volant FCS v Brooklands a jazdil rýchlosťou 118,72 km/h. V roku 1908 tak stanovil na vôbec prvom oficiálnom pretekárskom okruhu na svete rýchlostný rekord svojej triedy.
Vôbec najvýkonnejšou verziou radu FC bolo po roku 1909 nekompromisné FCR, ktoré sa už úplne líšilo od pôvodného vozidla. Špeciál so štíhlou karosériou a šípovým chladičom dostal motor s objemom 5,6 litra s výkonom rovných 100 koní (74 kW) a dokázal dosiahnuť rýchlosť až 140 km/h. Hneď svoj prvý štart na Semmeringu 1909 premenil Hieronimus na víťazstvo v triede, v ďalších pretekoch do vrchu Zbraslav–Jíloviště a Trieste – Opicina v sezóne 1911 zvíťazil aj v absolútnom poradí.
K najvýraznejším osobnostiam prvého štvrťstoročia existencie firmy patril jej mimoriadne úspešný pretekár a zdatný propagátor v najvyšších spoločenských kruhoch, vlastenectvom (aj akciovým podielom vo firme) motivovaný gróf Alexander Kolowrat-Krakowský. Príslušník jedného z najstarších českých šľachtických rodov trávil noci montovaním pretekárskych strojov a hovorí sa, že od ostatných montérov ho bolo možné rozoznať len podľa toho, že bol zo všetkých najšpinavší. Jedna z takýchto pracovných nocí pomohla populárnemu grófovi aj k víťazstvu v pretekoch do vrchu vo francúzskom Gaillone.
Píše sa 10. október 1908. Vtipkár Kolowrat je prihlásený pod pseudonymom Doconald, lenže drevenú debnu s pretekárskym špeciálom typu FC márne vyhliada na miestnej železničnej stanici. Športová česť mu však velí bojovať za každých okolností. Jeho cestovné vozidlo typu F už má najazdených 18 000 kilometrov a pri kvalitatívnej úrovni dobových mazív teda vykazuje výrazne väčšie opotrebenie, než by sme predpokladali dnes.
Nie je však iná možnosť. „Saša“ s mechanikom z auta počas noci demontujú všetko nepotrebné, dokonca aj sedadlá, ktoré nahradia drevenými debničkami bez operadiel a držadiel. Nízku hmotnosť sa potom v pretekoch úspešne snažia využiť na kompenzáciu výkonového deficitu oproti špeciálom súperov. A skutočne, vo svojej triede porazili všetkých siedmich rivalov a radovali sa zo zlata!
Tip: Laurin & Klement FC – všetky fotografie na ŠKODA Storyboard
Laurin & Klement RK/M (1921): Obľúbené vozidlo grófa Kolowrata
› Model Laurin & Klement RK/M je jedným z mála zachovaných vozidiel dokumentujúcich fúziu spoločnosti Laurin & Klement Mladá Boleslav s libereckou automobilkou RAF, orientovanou na automobily pre majetnejšie vrstvy
› V roku 1921 vznikli z iniciatívy legendárneho pretekára Sašu Kolowrata-Krakowského na báze dvoch starších vozidiel typu RK športové špeciály Laurin & Klement RK/M
› Kolowratovo vozidlo RK/M sa zachovalo dodnes a patrí medzi najcennejšie exponáty Národného technického múzea v Prahe
Bratislava, 14. mája 2026 – Kreatívny podnikateľ Alexandr „Saša“ Kolowrat-Krakowský stál nielen pri zrode rakúskeho filmového priemyslu, ale významnú stopu zanechal aj ako nadšený automobilový pretekár. Gróf Kolowrat-Krakowský stál za vznikom unikátnej prestavby pôvodného modelu Laurin & Klement RK, ktorá dnes patrí k najcennejším exponátom Národného technického múzea v Prahe. Spoločnosť Laurin & Klement získala predvojnový športový phaeton prevzatím libereckej automobilky RAF (Reichenberger Automobil Fabrik) a neskôr ho osadila novým výkonnejším motorom s objemom 4,7 l. Automobilka z Mladej Boleslavi tak stála za druhým, pretekárskym, životom vozidla, ktoré zbieralo početné úspechy na prvých športových podujatiach v novovzniknutom Československu.
Zaujímavú a dnes už pozabudnutú kapitolu z histórie automobilky Laurin & Klement predstavuje prevzatie libereckej značky RAF (Reichenberger Automobil Fabrik), zameranej na kusovú výrobu luxusných vozidiel. Jej zakladateľ a okrem iného jeden z prvých majiteľov automobilu v strednej Európe, barón Theodor von Liebieg, bol zároveň členom správnej rady konkurenčnej mladoboleslavskej firmy Laurin & Klement. Toto spojenie sa ukázalo byť pre Liebiega veľmi strategické v momente, keď zistil, že nákladná produkcia modelov RAF začína byť pre jeho vlastný podnik finančne neúnosná. V roku 1912 sa teda pomerne ľahko dohodol s rastúcou a efektívnejšie vyrábajúcou automobilkou Laurin & Klement na prevzatí libereckej značky, ktoré bolo vzápätí schválené mladoboleslavskou správnou radou.
Krátko pred predajom RAF sa von Liebiegovi ešte podarilo od firmy Daimler získať licenciu na výrobu bezventilových šupátkových motorov Knight, ktoré vo svojej dobe patrili medzi progresívne konštrukcie. Tak sa do výrobného programu mladoboleslavskej firmy dostal model RK (RAF – Knight), čo bol prakticky nezmenený pôvodný typ libereckej značky RAF 18/50 HP. Zákazníkom bol ponúkaný od roku 1913 ako luxusný landaulet, teda automobil s polootvorenou karosériou, pri ktorom je otvárateľná časť strechy nad cestujúcimi v poslednom rade. Do roku 1915 opustilo výrobný závod v Mladej Boleslavi 116 automobilov Laurin & Klement RK v rôznych vyhotoveniach.
V roku 1913 bol postavený aj športový phaeton pre grófa Kolowrata. Vozidlo s hmotnosťou 1400 kg poháňal štvorvalec s objemom 4712 cm³ so šupátkovým rozvodom a výkonom 50 koní (36,8 kW). Lamelová spojka prenášala jeho krútiaci moment na štvorstupňovú prevodovku so štvrtým stupňom v priamom zábere. Vozidlo bolo odpružené pozdĺžnymi poloeliptickými perami, malo riadenie so skrutkou a maticou, dve nožné brzdy na prevody (jednu pred prevodovkou, druhú za prevodovkou) a ručnú čeľusťovú brzdu na zadné kolesá. Alexander Kolowrat sa s vozidlom nielen úspešne zúčastnil Alpskej jazdy v rokoch 1913 a 1914, ale používal ho aj na osobnú dopravu. Počas prvej svetovej vojny dal vozidlo do armádnych služieb a v roku 1916 už malo najazdených úžasných 70 000 km bez väčšej poruchy.
To je však iba jedna časť histórie pozoruhodného automobilu. Aj v tej druhej zohral zásadnú úlohu gróf Kolowrat, ktorý aj po vojne ostal akcionárom a priaznivcom mladoboleslavskej značky. Nebolo preňho preto náročné iniciovať továrenskú prestavbu svojho osemročného vozidla v podobe inštalácie nového pretekárskeho štvorvalcového motora s ventilovým rozvodom OHV, ktorý okrem nemalého objemu 4713 cm³ a výkonu 75 koní (55 kW) zaujal napríklad aj zdvojeným magnetoelektrickým zapaľovaním. Vozidlo dostalo nové označenie RK/M.
Zatiaľ čo štandardný model RK dosahoval maximálnu rýchlosť 90 až 100 km/h, „Kolowratova“ verzia OHV zvládala až 125 km/h. Nemožno sa čudovať, že inovované vozidlo zbieralo v prvej polovici 20. rokov s Františkom Svobodom za volantom početné úspechy na domácich pretekárskych tratiach. Okrem víťazstva v Medzinárodnej súťaži spoľahlivosti Československom 1921 a Medzinárodných automobilových pretekoch kúpeľných miest 1922 zaznamenalo úspechy napríklad aj v pretekoch do vrchu. Na Zbraslav – Jíloviště 1922 sa Svoboda umiestnil tretí a Schöber v pretekoch zvíťazil v triede do 5300 cm³.
Napriek tomu, že Kolowratovo vozidlo prešlo v nasledujúcich dekádach čiastkovými opravami a úpravami, dočkalo sa nového tisícročia ako jeden z najatraktívnejších exponátov Národného technického múzea v Prahe. Jeho impozantné rozmery spolu s atraktívnym dizajnom, vzrušujúcou patinou a zaujímavou históriou mu v roku 2015 vyniesli zaslúžené víťazstvo v jednej z hlavných kategórií súťaže elegancie historických vozidiel na zámku Loučeň.