Akciové trhy strácajú dych: Pod povrchom rastie nervozita a obavy z AI
Čo sa práve deje na akciových trhoch: nervozita pod povrchom rastového trendu
Akciové trhy v posledných dňoch zaznamenávajú mierne vytriezvenie z rastového trendu, ktorý sa začal na konci marca. Index S&P 500 (napríklad prostredníctvom ETF SPY) klesol približne o 4,5 % zo svojich maxím. Technicky vzaté nejde ani o korekciu – tá by nastala až pri poklese o 10 %. Medzi investormi sa preto rýchlo rozšírila otázka: začína sa dlho očakávané prasknutie „AI bubliny“, alebo ide len o bežný výkyv v rámci inak silného trendu?
Pokles, ktorý oživil debatu o AI bubline
Nedávny pokles akcií nemožno vnímať izolovane. Nasleduje po období mimoriadne silného rastu, ktorý ťahali najmä technologické tituly napojené na umelú inteligenciu. Práve tieto spoločnosti – od výrobcov čipov až po technologické firmy – boli hlavným motorom rastu, no zároveň aj zdrojom narastajúcej nervozity.
Diskusia o „AI bubline“ nie je nová. Už od roku 2024 sa objavujú paralely s obdobím dot-com bubliny – s jedným podstatným rozdielom: dnešné technologické firmy sú výrazne ziskovejšie a fundamentálne silnejšie než internetové spoločnosti na prelome tisícročí. Napriek tomu investorov znepokojuje tempo rastu valuácií a najmä objem kapitálových výdavkov do infraštruktúry.
Čo stálo za aktuálnym poklesom trhov
Za posledným poklesom stojí kombinácia viacerých faktorov, ktoré spoločne vytvorili tlak na akcie:
1) Silnejší americký trh práce
Dáta z trhu práce ukázali vyšší rast zamestnanosti, než sa očakávalo. Americká ekonomika v máji vytvorila 172 tisíc nových pracovných miest, čo je takmer o 100 tisíc viac, než predpokladali analytici. To viedlo k rastu výnosov štátnych dlhopisov. Paradoxne ide o negatívny signál pre akcie – silná ekonomika zvyšuje pravdepodobnosť, že Fed ponechá úrokové sadzby na vyšších úrovniach alebo ich opäť zvýši v reakcii na infláciu.
2) Inflácia opäť nad 4 %
Májová inflácia v USA dosiahla 4,2 %, najmä v dôsledku vysokých cien energií, čo predstavuje najvyššiu úroveň za posledné tri roky. Tento vývoj znovu oživil diskusiu o scenári „higher for longer“, teda o dlhšie trvajúcich vyšších úrokových sadzbách – a tým aj o vyššej diskontnej sadzbe pri oceňovaní akcií.
3) Geopolitika: Hormuzský prieliv ako riziko
Napätie v oblasti Hormuzského prielivu, ktorým prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy, naďalej drží ceny energií na zvýšených úrovniach. Očakávania vysokých cien ropy sa premietajú do inflačných tlakov a následne do obáv z prísnejšej menovej politiky. Hoci sa objavujú náznaky diplomatického zlepšenia, situácia zostáva krehká.
4) Kapitálové výdavky technologických gigantov
Veľké technologické firmy výrazne zvyšujú investície do dátových centier a AI infraštruktúry. Tieto výdavky síce podporujú dlhodobý rast, no zároveň vyvolávajú otázky o udržateľnosti – najmä ak sú financované dlhom alebo vedú k zriedeniu podielov akcionárov. Spoločnosti ako Google či Meta boli ešte pred rokom „strojmi na peniaze“ – vracali kapitál akcionárom vo forme spätného odkupu akcií a dividend. V súčasnosti sa však zadlžujú a v prípade Googlu dochádza aj k zrieďovaniu existujúcich akcionárov emisiou nových akcií. Rast kapitálových výdavkov patrí medzi kľúčové témy investorov v roku 2026.
5) Zmiešaná výsledková sezóna (napr. Broadcom)
Ani silné výsledky už automaticky nestačia. Typickým príkladom je Broadcom – spoločnosť vykázala rekordný rast tržieb aj ziskov, ťahaný segmentom AI, napriek tomu jej akcie po zverejnení výsledkov klesli o dvojciferné percentá pre relatívne slabý výhľad. Trh tým vysiela jasný signál: očakávania sú extrémne vysoké a priestor na pozitívne prekvapenia sa zužuje.
Záver: korekcia, nie kolaps
Napriek aktuálnemu poklesu sa zdá pravdepodobné, že ide skôr o krátkodobé oslabenie než o začiatok štrukturálneho medvedieho trhu. Fundamenty – najmä rast ziskov – zostávajú relatívne silné a investori zatiaľ nevidia jasný signál pre hlbší pokles. Aktuálne nastavené momentum môže americké akcie opäť posúvať vyššie.
Václav Franče je hlavným analytikom finančného domu UNIQA.
