13. augusta 2026 • 7m čítanie

O zeleni v zeleni. V Seredi sa bude diskutovať o horúčavách aj zmene klímy

Zeleň už dávno nie je len ozdobou našej planéty. Je nevyhnutnou súčasťou života – čistí vzduch, ochladzuje mestá, zadržiava vodu, chráni pôdu a poskytuje útočisko množstvu živočíchov.

Hoci si to možno ani neuvedomujeme, práve v čase extrémnych horúčav v Európe je jej význam ešte dôležitejší ako inokedy. O tejto téme a aj o tom, ako zvládať následky meniacej sa klímy, budú v piatok 14. augusta v seredskom KC Priestor diskutovať odborníci aj verejnosť na podujatí Európskeho klimatického paktu (EUCP) s názvom Space in the garden (Priestor v záhrade).

Rastliny znamenajú pre naše zdravie oveľa viac než len príjemný prvok prostredia. Pobyt v prírode či pohľad na zeleň pomáhajú znižovať stres, napätie a psychickú únavu, podporujú sústredenie a prispievajú k lepšej nálade. Zároveň majú pozitívny vplyv aj na naše fyzické zdravie – čistia vzduch, ochladzujú okolie, podporujú pohyb a vytvárajú prostredie, v ktorom sa cítime prirodzenejšie a komfortnejšie. Zeleň tak prospieva telu aj mysli a pomáha nám žiť zdravší, pokojnejší a kvalitnejší život. V čase aktuálnych kulminujúcich horúčav sú práve rastliny tými, vďaka ktorým môžu slovenské mestá aspoň o čosi ľahšie „dýchať“.

„Extrémne horúčavy a dlhé obdobia sucha pociťujeme na vlastnej koži čoraz intenzívnejšie. Betónové plochy v mestách teplo iba akumulujú a sálajú, zatiaľ čo my prirodzene vyhľadávame tieň a vlahu. Je načase prehodnotiť náš prístup k zachytávaniu vody či sterilným trávnikom a začať všade, kde je to možné, sadiť stromy, kríky a záhony,“ hovorí ambasádorka Európskeho klimatického paktu (EUCP) Simona Hlaváčová s tým, že stav klímy vníma dlhodobo veľmi citlivo. „Obavy o budúcnosť musíme premeniť na spoločné činy. Nesmierne sa teším na podujatie Space in the garden v KC Priestor, kde otvoríme diskusiu o konkrétnych tipoch, ako môžu slovenské mestá aj samotní obyvatelia priložiť ruku k dielu,“ dopĺňa.

Slovenské mestá horúčavy nezvládajú

Odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje aj vedci sa vzácne zhodujú, že slovenské mestá nie sú ,projektované´ na vysoké teploty a horúčavy im často môžu spôsobovať veľké problémy, keďže ich urbanizácia sa historicky prispôsobovala úplne iným podmienkam. Veľa plôch tvorí asfalt, betón a dlažba, ktoré počas dňa pohlcujú teplo a v noci ho uvoľňujú. Chýbajúce stromy a zeleň zároveň znamenajú menej prirodzeného tieňa a ochladzovania vďaka výparu vody. Problémom sú aj hustá zástavba, málo vodných prvkov či nedostatočné zadržiavanie dažďovej vody. Výsledkom je takzvaný mestský ,tepelný ostrov´, pri ktorom môžu byť ulice a zastavané územia výrazne teplejšie než okolité zelené plochy. Do budúcnosti preto bude čoraz dôležitejšie, aby mestá neboli len funkčné a estetické, ale aj klimaticky odolné – s viac stromami, tieňom, zeleňou, priepustnými povrchmi a systémami na zadržiavanie vody.

„Slovenské mestá nie sú na tieto horúčavy, ktoré tu teraz máme, pripravené. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty, spojené s koncentráciou tepla a tvorbou ,tepelných ostrovov´. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky,“ vraví Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). „Situácii by sa malo prispôsobiť urbánne plánovanie vytváraním parkov, pridávaním zelene, stromov či vodných objektov – a to nielen umelých, ako sú fontány, ale aj takých, ktoré by prirodzene zachytávali dažďovú vodu a neodvádzali by ju priamo do kanalizácie. Tým by aj pomohli k rozbíjaniu a zmenšovaniu obrovských betónovo-asfaltových plôch, ktoré počas letných horúčav akumulujú teplo a zhoršujú celkovú situáciu spojenú s vlnami horúčav,“ dodáva a upresňuje, s čím by sa malo pri urbánnom plánovaní s narastajúcim teplotami malo rátať. Okrem tvorby zelenej infraštruktúry je totiž dôležitý aj výber materiálov, a teda je nutné obmedziť využívanie betónu a asfaltu na miestach, kde to nie je nevyhnutne potrebné, a nahradiť ich napríklad zatrávňovacími dlaždicami alebo inými vodopriesakovými materiálmi či výrobkami.

Vidieť znamená (u)veriť

Extrémne horúčavy spôsobujú tepelný stres, psychickú záťaž a fyzické zdravotné problémy. Hoci sa ukázalo, že zelené plochy tieto negatívne účinky zmierňujú, rozširovanie tradičných parkov a vegetácie v husto zastavaných mestách je stále náročné pre nedostatok voľného priestoru. Vertikálna zeleň (zelené steny) a vegetácia na strechách sú preto sľubnou alternatívu, no doteraz neboli dostatočne preskúmané.

To však teraz zmenila nová štúdia výskumníkov z Národnej univerzity v juhokórejskom Soule. Tá zreteľne preukazuje, že zelené steny a strechy sú účinné nielen pri ochladzovaní okolitého prostredia, ale prinášajú aj fyzické a psychické benefity. Jej výsledky tak potvrdzujú význam zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní tepelného stresu v mestách. Experti, ktorí dôkladne zaznamenávali skutočný ochladzovací účinok zelenej infraštruktúry na bezprostredné okolie, si pritom zvolili skutočne dômyselný postup. Počas jedenástich dní merali s pomocou zariadení Fitbit a EEG senzorov srdcovú frekvenciu a aktivitu mozgových vĺn u 58 účastníkov.

Tí sedeli pred zelenými stenami a strechami alebo v ich blízkosti a ich podvedomé reakcie preukázali podľa odborníkov efekt zvaný aj „vidieť znamená uveriť“, a teda, že už samotný pohľad na zelené steny zlepšuje náladu a navodzuje pocit ochladenia. Ide tak o prvý ucelený výskum, ktorý sleduje spoločný vplyv zelenej infraštruktúry na vnímaný aj skutočný tepelný stres, psychické zdravie a fyziologické reakcie, ako je srdcová frekvencia. Výsledky prichádzajú v čase rastúcich obáv z efektu mestského ,tepelného ostrova´, v dôsledku ktorého môžu byť teploty v mestách až o 12 °C vyššie než vo vidieckych oblastiach.

„Zeleň ako stromy, parky a ďalšie zelené plochy ochladzujú, tienia, odrážajú a rozdeľujú ,tepelné ostrovy´. Stromy sú všestranné – zabezpečujú nám tieň pred slnečnými lúčmi a súčasne lúče odrážajú. Čím zabezpečia, že sa väčšina energie zo slnka nezachytí na povrchu zeme, ale sa vráti smerom k atmosfére,“ konštatuje Dokupilová. „Súčasne – ak majú dostatok vody – sú schopné túto vodu odpariť. Pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné, a teda vodnú paru, sa spotrebuje veľké množstvo tepelnej energie zo vzduchu a dochádza k ochladzovaniu okolia, čo je výrazne efektívnejšie ako klimatizácia, ktorá síce ochladí vnútorné prostredie, ale oteplí vonkajšie,“ pridáva.

Viac o evente Space in the garden (Priestor v záhrade)

Miroslava Sabová Dudášová, organizátorka v KC Priestor:

„Toto podujatie spájame s oslavou našich 11. narodenín pôsobenia v Seredi. Za ten čas sa nezmenila iba mládež, s ktorou už dekádu pracujeme, ale aj verejný priestor. Leto v Seredi nám odštartovalo masívnou veternou smršťou, ktorá zničila značnú časť mesta. Pokračuje suchami a horúčavami, ktoré intenzívne cítime aj my na našom sídlisku, na ktorom KC Priestor pôsobí. Práve počas minuloročných osláv 10. narodenín sme museli večerný program posúvať na neskôr, pretože sme pri centre namerali 44 stupňov. Vtedy vznikol nápad exteriér pri centre prerobiť na záhradu, ktorá bude ochladzovať naše najbližšie okolie a zároveň sa v ňom bude dať stretávať aj počas leta. Fakt, že sme sa stali partnermi Európskeho klimatického paktu nám pomáha upozorniť celé mesto na meniacu sa klímu. Preto sa teším, že narodeniny nebudú len o stretnutí komunity, ale aj o upriamení pozornosti na dôležitosť zadržiavania vody, výsadby stromov a záhonov. Večernú diskusiu s primátorom mesta Ondrejom Kurbelom, Simonou Hlaváčovou z trnavskej Baterkárne a aktívnou mládežníčkou Evkou Delinčákovou prepojíme so zábavnými tvorivými dieľňami, workshopom s Petrou Lukovics, koncertom mladých ľudí z komunity, DJ-ským setom či spoločným vege obedom a opekačkou.“

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.