24. septembra 2026 • 5m čítanie

Peniaze si požičiame skôr od rodiny než od banky

Slováci si najčastejšie pomáhajú medzi súrodencami, najviac peňazí smeruje na bývanie

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Jeseň prináša do slovenských domácností nové výdavky. Či už sa spájajú s novým školským rokom alebo s rýchlo sa blížiacimi vianočnými sviatkami. Ak rodinný rozpočet potrebuje posilniť, Slováci zväčša nehľadajú pomoc najprv v banke, ale vo vlastnej rodine. Podľa Veľkého prieskumu rodín UNIQA 2026 platí, že Slováci sú o niečo ochotnejší peniaze svojim blízkym požičať, než si o ne sami požiadať.

Ak by Slováci potrebovali požičať väčšiu sumu peňazí, na niekoho z rodiny by sa obrátilo 71 % z nich. Ochotu požičať peniaze niekomu z príbuzných deklaruje až 75 % Slovákov.

O vlastnej finančnej núdzi sa pritom Slovákom nehovorí ľahko, často o nej nehovoria ani s partnerom. Ochota pomôcť je vysoká, no priznať si, že pomoc potrebujem sám, zostáva citlivou témou.

„Je pozitívne, že rodina na Slovensku stále funguje ako silná finančná záchranná sieť. Náš prieskum ukazuje, že až 75 % Slovákov by bolo ochotných požičať svojim blízkym väčšiu sumu. Z pohľadu finančnej stability domácnosti by však pomoc rodiny nemala byť prvou ani jedinou poistkou pre prípad, že sa niečo stane. Vlastná finančná rezerva, dlhodobé úspory a primeraná ochrana pred rizikami dávajú rodine väčšiu slobodu zvládnuť náročné obdobie bez toho, aby bola odkázaná na pomoc svojich blízkych,“ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.

Suma, ktorú by boli Slováci ochotní požičať niekomu z rodiny, dosahuje až 7 400 eur. Realita je však o čosi skromnejšia. Najvyššia suma, akú niekto v rodine niekedy skutočne požičal, je v priemere 4 250 eur. Skúsenosť s poskytnutím väčšej rodinnej pôžičky má 47 % Slovákov.

Najviac peňazí sú pritom ochotní požičať takzvaní „empty nesters“, teda rodičia, ktorých deti už odišli z domácnosti a zostáva im viac voľných zdrojov. Práve v tejto životnej fáze však zároveň rastie význam vlastného finančného zabezpečenia na obdobie po skončení aktívnej kariéry. Podľa Veľkého prieskumu rodín UNIQA si 42 % Slovákov vytvára dlhodobé rezervy najmä s cieľom prilepšiť si na dôchodku prostredníctvom dôchodkového sporenia. A ž 44 % Slovákov odkladá peniaze v hotovosti. Takmer tretina rodín využíva aj investičné nástroje.

„Je prirodzené, že keď deti odídu z domácnosti a rodičom zostáva viac disponibilných peňazí, chcú nimi pomôcť svojim blízkym. Práve v tomto období však treba hľadať rovnováhu medzi podporou rodiny a vlastnou finančnou budúcnosťou. Človek má pred sebou menej rokov aktívneho príjmu a väčšiu úsporu, ktorú jednorazovo poskytne rodine, už nemusí byť také jednoduché vytvoriť znova. Aj preto má dlhodobé dôchodkové sporenie a investovanie v tejto fáze života osobitný význam,“ upozorňuje Rastislav Havran.

Význam dlhodobého sporenia ukazuje aj objem prostriedkov, ktoré si Slováci už odkladajú na dôchodok. Objem dôchodkových úspor spravovaných v druhom a treťom pilieri na Slovensku už presiahol 27 miliárd eur. UNIQA z tejto sumy spravuje približne 5,8 miliardy eur, čím patrí medzi najvýznamnejších správcov dôchodkových úspor na trhu.

Slováci najčastejšie pomáhajú súrodencom

Podľa prieskumu UNIQA si v rámci rodiny na Slovensku najčastejšie finančne pomáhajú súrodenci, ktorým už niekedy požičalo 47 % ľudí. Deťom požičalo 32 % Slovákov a približne tretina ľudí má skúsenosť s pôžičkou rodičom.

Pôžička pre rodinu partnera, vzdialenejších príbuzných alebo starých rodičov zostáva skôr okrajovou záležitosťou.

„Slováci si v rámci rodiny najčastejšie pomáhajú medzi súrodencami. Skúsenosť s rodinnými pôžičkami je pritom výraznejšia najmä v domácnostiach s nižším príjmom,“ dopĺňa Michal Mislovič, analytik spoločnosti NMS, ktorá prieskum realizovala.

Väčšina rodinných pôžičiek sa napokon splatí, nie vždy však bez problémov. Podľa prieskumu sa 66 % pôžičiek vráti, približne pri pätine však nastanú komplikácie – peniaze sa vrátia neskôr alebo v nižšej sume.

Najviac sa požičiava na bývanie

Ak sa rodina rozhodne finančne pomôcť, najvyššie sumy smerujú na bývanie. Takto už pomohlo 20 % Slovákov, pričom priemerná suma pôžičky na bývanie dosahovala 9 300 eur.

Najčastejším dôvodom rodinnej finančnej pomoci sú však nečakané výdavky. Takúto pôžičku poskytlo 24 % Slovákov a priemerná suma presahovala 2 200 eur. Na bežnú prevádzku domácnosti požičalo 17 % Slovákov, v priemere 1 100 eur. Rodinné peniaze smerujú aj na podnikanie, vzdelanie či zdravotné náklady.

Práve nečakané výdavky ukazujú, aký význam má finančná odolnosť domácnosti. Nie všetkým udalostiam sa dá predísť, domácnosť sa však môže pripraviť na ich finančné následky.

„Ak takmer štvrtina Slovákov už niekomu z rodiny požičala na nečakaný výdavok a priemerná suma takejto pomoci presahuje 2 200 eur, je to pomerne silný signál. Nečakaná udalosť nemusí byť problémom len sama osebe – problémom môže byť aj to, čo urobí s rodinným rozpočtom. Preto by finančná príprava domácnosti mala stáť na viacerých pilieroch: na dostupnej rezerve, dlhodobom sporení a tam, kde je to možné, aj na vhodne nastavenej poistnej ochrane. Rodinná pomoc potom môže zostať prejavom solidarity a nemusí suplovať chýbajúcu finančnú rezervu či ochranu,“ uzatvára Rastislav Havran, generálny riaditeľ finančného domu UNIQA.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.