Podľa správy Allianz umelá inteligencia mení pravidlá hry a Slovákom z majetku ukrojila inflácia
- Svetové bohatstvo dosiahlo rekord, no štyri z piatich eur nového majetku vytvorili finančné trhy, nie úspory
- Umelá inteligencia sa stáva novým motorom rastu
- Slováci vlani rekordne šetrili, no inflácia im takmer všetky zisky zmazala
Napriek náročnému geopolitickému a ekonomickému prostrediu dosiahlo svetové bohatstvo domácností v roku 2025 nové historické maximum, keď finančné aktíva vzrástli o takmer 9 percent na 268 bilióna eur. Rýchly nástup umelej inteligencie môže zrýchliť tvorbu bohatstva, no zároveň prehĺbiť rozdiely medzi tými, ktorí vlastnia aktíva, a tými, ktorí sú odkázaní výlučne na príjmy zo zamestnania. Slováci minulý rok rekordne šetrili, väčšinu ziskov im však zhltla inflácia. Vyplýva to zo 17. vydania štúdie Allianz štúdie bohatstva 2026, ktorá analyzuje majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.
Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Slováci rekordne šetrili
Rok 2025 priniesol slovenským domácnostiam výrazný nárast nových úspor. Tie medziročne vyskočili až o 80 percent na 11 miliárd eur, čo je druhá najvyššia hodnota od začiatku meraní.
Viac ako polovica peňazí smerovala do poistných a dôchodkových produktov, takmer tretina do investícií a necelá pätina na bankové účty. Zaujímavé je, že Slováci sa postupne odkláňajú od výlučného držania peňazí na účtoch. Hodnota investícií do cenných papierov vzrástla o skoro 17 percent, čo bolo najrýchlejšie spomedzi všetkých tried aktív. Napriek tomu zostávajú bankové vklady dominantnou zložkou majetku domácností s podielom 44 percent, zatiaľ čo investície tvoria iba 27 percent portfólia. Hoci finančný majetok Slovákov od pandémie nominálne výrazne vzrástol, po očistení o infláciu je situácia oveľa menej optimistická. Reálna hodnota finančných aktív slovenských domácností bola v roku 2025 len o 0,3 percenta vyššia ako v roku 2019. Ide o najslabší výsledok v celej východnej Európe.
Dlhy Slovákov patria naďalej k najvyšším v regióne
Popri raste majetku pokračovalo aj zadlžovanie slovenských domácností. Záväzky Slovákov sa zvýšili o 8 percent na 65 miliárd eur. Na jedného obyvateľa tak pripadá približne 11 940 eur dlhov. Z pohľadu ekonomiky predstavujú dlhy domácností 48 percent HDP, čo je výrazne viac ako v Poľsku (23 percent HDP), Českej republike (34 percent HDP) či Maďarsku (22 percent HDP). Slovensko tak zostáva jednou z najzadlženejších krajín regiónu. Pri pohľade na majetok na jedného obyvateľa patrí Slovensko stále k chudobnejším krajinám Európskej únie. Čistý finančný majetok dosiahol vlani 11 390 eur na osobu, čo Slovensko posunulo o priečku vyššie na 38. miesto v rebríčku bohatstva národov. Česká republika sa nachádza na 25. priečke s hodnotou 39 130 eur na obyvateľa. Priemerný Čech tak disponuje viac ako trojnásobným čistým finančným majetkom oproti Slovákovi. Dlh českých domácností pritom dosahuje len 11 230 eur na osobu. Najbohatšími domácnosťami sveta zostávajú obyvatelia USA, ktorí disponujú čistým finančným majetkom takmer 297-tisíc eur na osobu. Nasledujú Švajčiari a Dáni. Slovensko je od tejto skupiny stále vzdialené, no rastúci záujem o investovanie a rekordné úspory naznačujú, že slovenské domácnosti začínajú čoraz viac využívať možnosti dlhodobého zhodnocovania majetku.
Rekordné bohatstvo vytvorili trhy, nie úspory
Štúdia zároveň ukazuje, že hlavným motorom rastu svetového bohatstva domácností boli finančné trhy, keď až štyri z piatich eur nového bohatstva vytvoril rast finančných trhov, nie nové úspory. Hodnota cenných papierov vzrástla v minulom roku o vyše 12 percent, teda viac než dvojnásobne rýchlejšie ako bankové vklady alebo dôchodky a poistenie. Vďaka tomu dosiahol podiel investícií na svetovom finančnom majetku domácností historické maximum 47 percent. Štruktúra portfólia tak čoraz viac určuje, kto profituje z rastu bohatstva. A najviac profitovali domácnosti v Severnej Amerike, u ktorých cenné papiere tvoria skoro 61 percent portfólií. Tento región vytvoril až 51 percent celkového globálneho prírastku finančných aktív. „Globálne bohatstvo dosiahlo v roku 2025 ďalší rekord, no to je len polovica príbehu. Od roku 2019 nominálne finančné aktíva vzrástli o 50 percent, ale po očistení o infláciu len o 23 percent. Situácia je ešte slabšia v západnej Európe, kde sú finančné aktíva v reálnom vyjadrení iba o 0,5 percenta vyššie než v roku 2019. V Severnej Amerike je to 21 percent a v Číne 70 percent,“ uviedol, hlavný ekonóm Allianzu Ludovic Subran.
Umelá inteligencia môže vytvoriť nových víťazov aj porazených
Allianz očakáva, že globálne finančné aktíva by mohli v roku 2026 vzrásť približne o 9 percent. Strednodobé vyhliadky však komplikujú pomalší ekonomický rast, pretrvávajúca inflácia, fragmentácia svetovej ekonomiky a vysoké verejné zadlženie. Práve preto sa umelá inteligencia stáva kľúčovým faktorom ďalšieho vývoja. Vyššia produktivita a ziskovosť môžu podporiť výnosy aktív, no rastúca závislosť bohatstva domácností od trhov poháňaných AI prináša aj nové riziká. Allianz upozorňuje, že ak by sa optimistické očakávania investorov nenaplnili a index S&P 500 by klesol o 25 percent, americké domácnosti by prišli približne o 27 biliónov dolárov bohatstva, čo zodpovedá takmer 14 percentám ich čistého majetku a mohlo by priviesť americkú ekonomiku do recesie. „Umelá inteligencia sa môže stať ďalším veľkým motorom tvorby bohatstva. Kľúčovou otázkou však bude, kto z tohto bohatstva získa podiel,“ uviedla Katharina Utermöhl z Allianz Research.
Podobné články
30. septembra 2026
4m
Hedin Automotive otvoril prvý Maybach MANUFAKTUR Lounge na Slovensku
30. septembra 2026
2m
C.S.CARGO nasadilo v Bratislave elektrické chladiarenské vozidlo na rozvoz potravín
30. septembra 2026
9m