2. októbra 2026 • 5m čítanie

Automobilka a vinica riešia to isté. V Nitre sa to ukázalo naplno

Kreatívne centrum Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre hostilo 29. septembra siedmy ročník festivalu inovácií INOFEST. Prišlo 164 účastníkov, vystúpilo 28 rečníkov, predstavilo sa 53 firiem a 16 organizácií a inštitúcií. Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislava Becíka.

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Pridať

Siedmy ročník festivalu inovácií INOFEST spojil viac ako 160 ľudí z priemyslu, poľnohospodárstva, škôl a verejnej správy. Naprieč celým dňom sa opakovala jedna a tá istá otázka. Téma ročníka znela Automotive v pohybe, transformácia ako príležitosť. Program sa ale rýchlo prelial ďaleko za hranice automobilového priemyslu. V jednej miestnosti sa riešila elektrifikácia a dodávateľské reťazce, v druhej autonómne roboty na poliach a v tretej to, prečo mladí ľudia odchádzajú z regiónov. Z celého dňa bolo ale zrejmé, že všetci hovoria o tom istom.

Rovnaké technológie, rovnaký problém

Vladimír Cviklovič zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity predstavil autonómnu robotiku, ktorá pracuje so živým materiálom a musí sa vyrovnať s tým, že dve rastliny nie sú nikdy rovnaké. František Duchoň z FEI STU ukázal strojové učenie, ktoré rozpozná chorobu viniča a postrek nasadí len tam, kde treba. Lukáš Vacho hovoril o mapovaní plôch technológiou LiDAR, teda o tom istom senzore, na ktorom stojí autonómne riadenie vozidiel.

V susednej miestnosti pritom Libor Witassek zo spoločnosti IMPACTIVE hovoril o posune od výroby automobilov k tvorbe energetických ekosystémov a Eva Winter z Top Privacy o tom, že kybernetická bezpečnosť dnes nie je IT téma, ale prevádzková.

Rozdiel medzi traktorom a automobilkou sa tak zmenšil na to, kto má lepšie dáta a kto ich vie použiť.

Modernizácia sa nezačína technológiou

Dopoludňajší program stál na jednoduchej myšlienke, že modernizácia sa nezačína technológiou, ale rozhodnutím. Kristián Berko z Kraftstrom Partners hovoril o tom, ako sa nestať rukojemníkom vlastnej automatizácie, teda ako si firma nemá nechať diktovať tempo strojmi, ktoré si sama kúpila. Pavol Palko z TRIPAL na to nadviazal príbehom, ako sa dá trpezlivým inžinierstvom vybudovať široké portfólio namiesto jedného veľkého skoku. Blok uzavrel rozhovor moderátora s Patrikom Hanákom a Denisom Bartom z DALITRANS o tom, ako tá istá zmena vyzerá v doprave a logistike, kde sa naraz mení digitalizácia prevádzky, tlak na náklady aj prechod na alternatívne palivá.

Druhý blok zišiel z úrovne stratégie na úroveň každodennej prevádzky. Matej Pavelka z Lexus Slovensko spolu s Lukášom Richterom sa pozreli na automotive svet odzadu, teda očami zákazníka, a hovorili o tom, ako sa dá zlepšiť zákaznícky servis u predajcov, ako pracovať s ľuďmi na predajni a kde konkrétne hľadať miesta na zefektívnenie. Rastislav Sopko a Ladislav Papánek z M2M Solutions spolu s Františkom Babejom z CSI Leasing potom pridali najpraktickejšiu otázku dňa, teda ako modernizovať bez toho, aby firma na začiatku vyložila veľkú sumu. Z oboch blokov vyšlo to isté. Prekážkou zvyčajne nie sú peniaze ani technológie, ale odklad rozhodnutia.

Panel, v ktorom sa nehovorilo v tézach

Popoludnie otvoril ekonóm Vladimír Vaňo z Wealth Effect Management a jeho čísla nastavili tón celej diskusii. Podiel čínskych značiek na trhu Európskej únie sa za rok takmer zdvojnásobil z 3,2 na približne 6 percent. Európski dodávatelia podľa asociácie CLEPA zrušili v rokoch 2024 a 2025 zhruba 104 tisíc miest a do roku 2030 je ohrozených ďalších 350 tisíc. Pre Slovensko, kde automobilový priemysel tvorí vyše polovicu priemyselnej výroby a živí 256 tisíc ľudí, to nie je akademická téma.

Na dáta nadviazala panelová diskusia pod vedením Jána Košturiaka, v ktorej sa stretli Jaroslav Holeček, Miroslav Janota zo spoločnosti Schaeffler, Libor Witassek zo STROJCAR a Libor Dobeš s Ladislavom Glogarom z Autoklastru. Reč bola o tempe transformácie, o pripravenosti dodávateľského reťazca aj o tom, čo firmy od štátu reálne potrebujú a čo im, naopak, len prekáža.

Otázka, ktorú nevyrieši žiadna technológia

V spolupráci so Slovenskou alianciou pre inovatívnu ekonomiku SAPIE vznikol blok o tom, ako sa z eurofondov stávajú funkčné inovačné ekosystémy. Michal Číž zo SAPIE, Janka Pálková z Inovačnej agentúry BBSK, Jozef Šimko z Partnerského inovačného centra, Marek Krnáč z KIRA, Igor Wzoš zo Smart City Cluster a Peter Sedlák z INOVIA hovorili o tom, ako zdroje využiť efektívne a ako podporiť projekty tak, aby po skončení financovania nezanikli. Na to prirodzene nadviazala diskusia pod vedením Kataríny Vitálišovej z UMB, ktorá otvorila tému, ktorú nevyrieši žiadna dotácia. Prečo mladí ľudia z regiónov odchádzajú, čo ich privedie späť a čo im musí región ponúknuť, aby v ňom chceli tvoriť. Z oboch diskusií vyplynulo, že rozvoj regiónu sa nemeria počtom podporených projektov, ale tým, koľko ľudí v ňom zostane.

Baťa po stopäťdesiatich rokoch

Večernú atmosféru navodil spev a klavír Vaša Michalčíka a po dni plnom čísel a technológií sa sála na chvíľu zastavila. Potom prišlo vyhlásenie ankety INOVATO AWARDS. Titul Inovátor roka získalo občianske združenie Cesty k podnikaniu a cenu za celý tím prevzali Renáta Fogeltonová a Monika Urdovová. Dlhodobo pracujú so žiakmi a menia spôsob, akým sa na školách učí o podnikaní, teda z teórie na skúsenosť z praxe. Presne o tom sa popoludní hovorilo v diskusiách o talente a o odchode mladých ľudí z regiónov.

Tá istá myšlienka sa preniesla aj do prednášky Gabriely Končitíkovej z Nadácie Tomáše Bati k baťovským princípom pri príležitosti stopäťdesiatich rokov od jeho narodenia a do diskusie s Ľubomírom Švecom zo ŠVEC GROUP o budovaní firmy. Baťa totiž nestaval len továrne, staval aj školy, byty a ľudí, ktorí v nich potom pracovali. Po celom dni o senzoroch, umelej inteligencii a dátach preto znela prekvapivo aktuálne veta, ktorá sa mu pripisuje. Budovy sú hromady tehál a betónu, stroje sú kopa železa a ocele, život tomu dávajú až ľudia.

Zvyšok večera patril hudbe a rozhovorom pri pohári vína, teda tej časti festivalu, ktorú do programu nikto nenapíše a z ktorej býva najviac úžitku.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.