10. novembra 2026 • 5m čítanie

Svet podľa Allianzu dosiahne uhlíkovú neutralitu až v roku 2064. Slovensko znížilo emisie na obyvateľa aj vďaka elektromobilite

Obnoviteľné zdroje sa minulý rok stali najväčším zdrojom elektriny, keď až 99 percent nových výrobných kapacít pochádzalo z obnoviteľných zdrojov
Rok 2026 by mohol priniesť prvý pokles emisií CO₂ z fosílnych palív
Slovensko znížilo emisie na obyvateľa aj vďaka vyššiemu záujmu o elektromobily

V čase prebiehajúcej klimatickej konferencie COP31 v tureckej Antalyi prináša Allianz už druhé vydanie Allianz Green Transition Tracker. V ňom konštatuje, že svet napreduje smerom k uhlíkovej neutralite príliš pomaly na to, aby splnil globálne klimatické ciele.

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Pridať

Takmer všetci napredujú, ale nie dostatočne rýchlo

Správa hodnotí 65 ekonomík, ktoré sú zodpovedné za 81 percent celosvetových emisií skleníkových plynov, podľa piatich ukazovateľov:

Uhlíkovej náročnosti,
energetickej náročnosti,
spotrebných emisií,
územných emisií na obyvateľa a
podielu nízkouhlíkových zdrojov na výrobe elektriny.

Ukazovateľ Progress Score meria, ako ďaleko sa jednotlivé krajiny od roku 2015 posunuli smerom k referenčnej úrovni uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tento rok si 56 krajín zlepšilo skóre v priemere o 2 body. Iba približne tretina krajín však napreduje tempom zodpovedajúcim trajektóriám znižovania emisií v súlade s Parížskou dohodou. Na čele rebríčka je desať krajín Európy, pričom dominujú Luxembursko, Dánsko a Estónsko. Najviac si polepšila Kolumbia, najmä vďaka oživeniu výroby elektriny z vodných zdrojov a novým solárnym kapacitám. USA v rebríčku kleslo na 41. miesto, keďže emisie tam vzrástli druhý rok po sebe a výroba elektriny z uhlia stúpla o 13 percent. V Číne sa rast emisií prakticky zastavil, pričom batériové elektromobily sa priblížili k polovici predaja nových vozidiel. India zaznamenala prvý pokles emisií za posledných 25 rokov. Producenti ropy z krajín Perzského zálivu zostávajú na konci rebríčka. „Takmer každá krajina sa uberá správnym smerom. Problémom je tempo. Pri súčasnej trajektórii by sme uhlíkovú neutralitu dosiahli až v roku 2064, teda o 14 rokov neskôr, ako je plánované. Zároveň sa zväčšujú rozdiely v klimatickej politike. Lídri sa posúvajú stále viac dopredu, zatiaľ čo zaostávajúce krajiny majú problém držať s nimi krok,“ uviedol ESG ekonóm Allianzu Patrick Hoffmann.

Elektrina sa stáva zelenšou a čisté technológie zlacňujú

Rast globálnych emisií sa spomalil a obnoviteľné zdroje s podielom 33,5 percent v roku 2025 sa po prvý raz za viac ako sto rokov stali najväčším svetovým zdrojom elektriny, keď predbehli uhlie (33,2 percent). Zároveň predstavovali až 99 percent nových výrobných kapacít. Tento pozitívny vývoj podporuje aj pokles cien technológií, keď cenový rozdiel medzi batériovými elektromobilmi a vozidlami so spaľovacími motormi sa od roku 2019 znížil zo 49 na 20 percent. O ďalšej fáze transformácie budú rozhodovať nielen nové výrobné kapacity, ale v rovnakej miere aj elektrické siete a skladovanie energie. Ceny dnes viac ovplyvňuje geopolitika než klimatická politika.

Rast cien nafty podporuje dopyt po elektrických vozidlách. Rizikom pre ďalší pokrok Európy je však nová vlna dotácií na fosílne palivá, ktoré zostávajú približne o 70 percent vyššie ako pred energetickou krízou v roku 2022.

Vrchol emisií je na dosah, trvalý pokles však zatiaľ nie je istý

Allianz očakáva, že emisie CO₂ z fosílnych palív tento rok klesnú, a to napriek silnému rastu globálnej ekonomiky. Hlavnými faktormi sú lacnejšie čisté technológie a vysoké ceny fosílnych palív.

Najväčšie krátkodobé riziká však predstavujú rastúci dopyt po elektrine a nedostatočná kapacita elektrických sietí. Samotná umelá inteligencia a dátové centrá by mohli do roku 2030 zvýšiť globálne emisie približne o 0,6 percent. Vysoké náklady na financovanie, obchodné bariéry a politická neistota môžu spomaliť zavádzanie zelených technológií a ohroziť dosiahnutie vrcholu emisií. Vlády by podľa Allianzu nemali dôsledky cenového šoku tlmiť novými dotáciami na fosílne palivá, ale investíciami do elektrických sietí a skladovania energie.

Slovensko napreduje vďaka nižším emisiám na obyvateľa

Slovensko v rebríčku postúpilo na 33. miesto so skóre 23,4 bodu, no napredujeme pomalšie než celosvetový priemer, aj priemer EÚ. K zlepšeniu Slovenska prispeli najmä nižšie emisie na obyvateľa aj územné emisie. Jedným z faktorov je aj rastúci trh s elektromobilmi, ktorých predaj sa zvýšil z 5 na 9 percent. Slovensko už dnes vyrába väčšinu elektriny z nízkouhlíkových zdrojov. Aj malé poklesy preto negatívne ovplyvňujú celkové skóre. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov navyše v roku 2025 klesla o 23,6 percenta. Pri súčasnom tempe by Slovensko dosiahlo uhlíkovú neutralitu až výrazne po roku 2050. „Slovensko má pre zelenú transformáciu silný základ vďaka už dnes do veľkej miery dekarbonizovanej výrobe elektriny a povzbudivému pokroku v znižovaní emisií na obyvateľa. Kľúčové bude rozširovanie obnoviteľných zdrojov a pokračovanie prechodu k elektromobilite. Práve tie môžu Slovensku pomôcť nadviazať na doterajší pokrok a priblížiť sa k uhlíkovej neutralite,“ hovorí Katharina Utermoehl z Allianz Research.

Rebríček Green Transition Tracker 2026

Poradie	Krajina	Skóre pokroku	Zmena (body)
1	Luxembursko	61.2	+2.2
2	Dánsko	53.6	+5.8
3	Estónsko	48.9	+5.8
4	Portugalsko	48.7	+0.9
5	Írsko	46.3	+3.4
6	Nórsko	45.6	+6.0
7	Veľká Británia	44.7	+1.8
8	Švajčiarsko	43.7	−2.9
9	Litva	41.3	+0.7
10	Fínsko	37.7	+4.0
20	Česká republika	30,7	+4,1
33	Slovenská republika	23,4	+1,8
38	Japonsko	21,9	+2,6
41	USA	18,9	+1,2
57	Kuvajt	2,6	0,0
64	Irán	0,0	-0,4

Zdroj: Allianz

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.