Kyberzločinci vydierajú advokátske kancelárie. Za útokmi je premyslený manipulatívny scenár
• 3m čítanie

Kyberzločinci vydierajú advokátske kancelárie. Za útokmi je premyslený manipulatívny scenár

Kybernetické gangy čoraz častejšie využívajú sociálne inžinierstvo na útoky proti organizáciám, ktoré pracujú s citlivými informáciami a dôvernými údajmi.

Google Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Pridať

Postupy zločincov sú organizované podnikanie s presne rozdelenými úlohami. Jedni pripravujú falošné identity a analyzujú potenciálne obete, ďalší ich telefonicky manipulujú, zabezpečujú krádež dát a následne vyjednávajú o výkupnom.

V októbri sa v sieti Tor objavil archív* údajných interných materiálov kyberskupiny Luna Moth, známej aj ako Silent Ransom Group (SRG) a UNC3753. Z 50 naposledy sledovaných obetí bolo až 42 advokátskych kancelárií. Kyberbezpečnostná spoločnosť Check Point Software Technologies zverejnila systém, ako skupina pracuje. 

Analýza poukazuje na zásadný problém kyberbezpečnosti pre všetky typy organizácií. „Útočníci nepotrebujú vždy zneužiť technickú zraniteľnosť. Stačí im presvedčiť zamestnanca, aby im sám umožnil prístup prostredníctvom legitímneho nástroja,“ varuje Tomáš Valenta, riaditeľ Check Point na Slovensku.

Každému telefonátu predchádza dôkladný zber a analýza informácií o firme a jej zamestnancoch. Útočníci poznajú organizačnú štruktúru, mená pracovníkov aj interné súvislosti. Dokážu tak vystupovať pod dôveryhodnou identitou a presvedčivo predstierať napríklad pracovníka IT podpory.

Telefonické scenáre sú postavené na cielenej psychologickej manipulácii. Útočník najskôr vyvolá obavy z bezpečnostného incidentu, ponúkne pomoc a vytvorí pocit naliehavosti. Zamestnanca presviedča, aby povolil vzdialený prístup k počítaču, ktorý prezentuje ako nevyhnutnú bezpečnostnú kontrolu.

Materiály naznačujú, že počas hovoru spolupracujú najmenej dvaja útočníci. Jeden komunikuje s obeťou a podľa pripraveného scenára usmerňuje jej správanie. Druhý sa prostredníctvom vzdialeného pripojenia pohybuje v zariadení, sťahuje dáta alebo môže nasadiť malvér. Telefonujúci pritom priebežne informuje ostatných členov skupiny o reakciách zamestnanca.

Dôverné informácie o klientoch, obchodných transakciách či súdnych sporoch môžu útočníci využiť na vydieranie obetí aj ich klientov. „Kybernetická bezpečnosť v advokátskej kancelárii už dávno nie je iba otázkou IT. Je súčasťou ochrany dôverných informácií klientov a v konečnom dôsledku aj dôvery klienta v advokáta. Útoky založené na sociálnom inžinierstve pritom ukazujú, že ani kvalitné technické zabezpečenie samo osebe nestačí. Kancelária musí mať nastavené jasné interné pravidlá, vedieť overovať neštandardné požiadavky a pripravovať ľudí na situácie, v ktorých sa útočník snaží zneužiť práve ich dôveru,“ upozorňuje advokát Miroslav Chlipala, AICH Advokáti Chlipala.

*Archív obsahuje výpisy konverzácií v skupine, scenáre telefonických útokov, snímky obrazoviek aj životopis vytvorený pre falošnú identitu zamestnanca. Nie je však známe, kto materiály zverejnil ani ako ich získal. Check Point preto zároveň upozorňuje, že archív obsahuje viaceré nezrovnalosti a nemožno ho považovať za overený obraz fungovania skupiny.