Politikov ochrana osobných údajov občanov nezaujíma
Úrad na ochranu osobných údajov SR zverejnil výročnú Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2022, v ktorej Úrad už druhý rok po sebe tvrdí, že je „pred kolapsom“ a nie je schopný si plniť svoje úlohy. Podľa advokáta ide o kombináciu viacerých interných aj externých faktorov, ktoré súvisia najmä s tým, že regulátor je bez vedenia a smerovania už tretí rok.
Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len Úrad) doručil koncom apríla do Národnej rady SR Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2022. V nej Úrad, ktorý už tri roky funguje bez predsedu, informuje, že sa už druhý rok po sebe nachádza „pred kolapsom“. Upozorňuje na nízky počet zamestnancov a ich vysokú fluktuáciu, čo má vyplývať z preťaženosti a tiež tvrdí, že nie je schopný si plniť svoje úlohy.
„V roku 2022 uložil Úrad 52 pokút v priemernej výške takmer 1 166 eur, spolu za približne 106-tisíc eur. Ak porovnáme stav s rokom 2015, teda pred prijatím GDPR, počet udelených pokút síce vzrástol, no ich priemerná výška klesla na historické minimum. Ukladáme príliš veľa nízkych pokút a máme príliš veľa nezmyselných konaní, ktoré Úrad zbytočne zaťažujú v riešení kľúčových tém,“ hodnotí odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal a pre porovnanie uvádza francúzsky úrad CNIL, ktorý vybral v roku 2021 iba 18 pokút, no v celkovej výške 214 miliónov eur.
„Takto nízke pokuty považujem za dôsledok preťaženia odboru správnych konaní, ktorý začal dávať nižšie pokuty preto, aby sa mu menej vecí vracalo cez rozklady a správne žaloby. Zároveň ide o dôsledok nešťastného vnútorného organizačného nastavenia Úradu. V skutočnosti mať 50 ľudí a rozpočet 1,7 miliónov je asi ťažko situácia pred kolapsom. Kolaps spôsobuje skutočnosť, že možno len tretina ľudí a rozpočtu ide do priameho enforcementu GDPR a aj to stroskotáva na administratívno-právnych prekážkach,“ približuje advokát Jakub Berthoty. „Náš Úrad by si mal vyberať zaujímavé prípady, ktoré by oblasť posúvali dopredu a nie byť obeťou stoviek nezmyselných návrhov, ktoré musí vybaviť. Na to je potrebné otvoriť zákon, zmeniť nastavenie Úradu a zároveň vymenovať predsedu, ktorý pozná Úrad, GDPR a má víziu. Bohužiaľ, bývala vláda takého kandidáta vybrala ale sabotoval ho jeden poslanec,“ dodáva Berthoty.
Slovensko opäť na chvoste EÚ
Hlavným pozitívom v činnosti Úradu v roku 2022 bolo, že sa spolu s Úradom pre reguláciu podieľal na príprave spoločného usmernenia ku cookies. To je však podľa odborníka na ochranu osobných údajov žalostne málo. „Trend je skôr opačný – rozpočet a personál týchto úradov rapídne rastie a tlačí na to aj Komisia EÚ. Pre porovnanie, český úrad má 2,5-krát viac zamestnancov a takmer 4-násobne vyšší rozpočet ako jeho slovenský náprotivok. Je to aj preto, lebo týmto úradom postupne pribúdajú do agendy nové predpisy a oblasti. Aj na Slovensko sa rúti možno 20 nových a obrovských regulácií EÚ, ktoré nebude možné aplikovať bez súčasnej aplikácie s GDPR a ePrivacy. Mal by postupne vznikať akýsi „super-úrad“, ktorý tieto témy dokáže pokryť,“ hovorí Berthoty.
Odborník na ochranu osobných údajov si myslí, že Úrad na ochranu osobných údajov má historicky tie správne predispozície, aby sa týmto super-úradom stal a to aj napriek existenčným problémom. „Riešenia sú, len musí byť politická ochota. Zostáva nám ale veľmi málo času a aj preto sme začali pracovať na koncepcii toho, čo by sme mali urobiť, ktorú čoskoro ju zverejníme,“ uzatvára Berthoty.
Podobné články
16. decembra 2025
2m
Na čom tento rok súťažila česká CSková špička? Na monitoroch AOC AGON PRO AG246FK
16. decembra 2025
5m
Začnite 2026 s čistým finančným štítom a zbytočne sa na Vianoce nezadlžujte
16. decembra 2025
4m
Dátová suverenita v EÚ: Môže k nej pomôcť sekundárny softvér?
16. decembra 2025
4m
