23. októbra 2025 • 6m čítanie

Väčšina Slovákov a Čechov stratí vyhodeným jedlom aj 30 eur za mesiac

Reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos pre slovenskú spoločnosť Munch a české Nesnězeno* ukazuje, že väčšina Slovákov aj Čechov mesačne vyhodí potraviny približne v hodnote do 30 eur. Najväčšie výdavky na jedlo majú na Slovensku obyvatelia vo veku 45 až 53 rokov – uvádzajú výdavky v pásme 301 až 400 eur mesačne. V Čechách má výdavky v tomto pásme mladšia generácia vo veku od 36 do 44 rokov. Najmenej míňajú spotrebitelia nad 54 rokov, ktorí sa vo väčšine prípadov zmestia do 200 eur mesačne. Rozdiely medzi krajinami ovplyvňuje aj inflácia a rast cien potravín. Slováci tu ťahajú za kratší koniec.

Väčšina Slovákov a Čechov mesačne zbytočne vyhodí potraviny približne v hodnote do 30 eur

V oboch krajinách väčšina obyvateľov odhaduje, že vyhodením potravín stratí z mesačného rozpočtu do 30 eur (81,7 % Slovákov a 84,7 % Čechov). Sumu 31 až 50 eur mesačne premrhá na jedle 14 % Slovákov a 10,4 % Čechov. O viac než 50 eur prichádzajú obe skupiny približne rovnako – 4,4 % Slovákov a 5 % Čechov. Najnižšiu skúmanú sumu, približne 5 eur, vyhodením potravín stratí 25 % Slovákov a 31 % Čechov.

“Hodnota 30 eur, ktorá predstavuje sumu vyhodených potravín za mesiac nie je zanedbateľná. V závislosti od regiónu a režimu hospodárenia, takto môžu domácnosti i jednotlivci stratiť, napríklad týždenné náklady na obedy v práci alebo jednu návštevu reštaurácie pre dvoj alebo troj člennú skupinu. Ba čo viac, pre mnohé domácnosti to je hodnota týždenného nákupu základných potravín. Spotrebiteľov stále upozorňujeme, že vyhodené potraviny znamenajú aj zbytočnú uhlíkovú stopu z pestovania, výroby a dopravy – a napokon ďalšie náklady na zber a skládkovanie,“ hovorí Katarína Klíčová, marketingová manažérka Munch pre Slovensko a Českú republiku.

„Suma okolo 30 eur mesačne sa často stratí v sérii drobných, nenápadných výdavkov – neotvorený jogurt, zabudnuté zvyšky, nákup „pre istotu“. Takéto drobnosti si priebežne nesčítavame, a preto nám často uniká celkový náklad. Svoje urobia aj emócie a akčné ponuky v reťazcoch – keď je niečo „výhodné“, nakupujeme impulzívne. Pár jednoduchých návykov – nákupný zoznam, rýchla kontrola chladničky pred nákupom, menšie balenia a práca so zvyškami – dokážu tieto straty výrazne znížiť,“ dopĺňa Barbora Ostrožovičová, sociologička & Ipsos Client Director.

Vo vyšších hladinách mesačných výdavkov na potraviny nájdeme Slovákov

Nasledovné dáta vychádzajú z otázky, ktorá mapovala koľko peňazí v priemere domácnosti minú na jedlo – vrátane všetkých malých aj veľkých nákupov potravín, jedál v reštauráciách a donášok. Česi častejšie míňajú v pásme 201 až 400 eur (51,2 %) než Slováci (47,5 %). Naopak, Slováci majú o niečo vyšší podiel domácností s výdavkami nad 401 do 600 eur (25,9 % oproti 22,1 % v ČR). Na nižšom konci spektra, teda pri výdavkoch do 200 eur, sú krajiny takmer zhodné: 21,8 % Slovákov a 20,9 % Čechov. Najvyššiu kategóriu, teda viac ako 600 eur, uviedlo 4,8 % Slovákov a 5,8 % Čechov. Tieto výsledky naznačujú, že obe krajiny majú podobné výdavkové rozloženie, pričom Česi majú silnejšie zastúpenie v strednom pásme výdavkov, zatiaľ čo Slováci o niečo viac míňajú vo vyššej kategórii.

Karty mieša inflácia i ceny potravín. Slováci nakúpia i vyhodia drahšie

Podľa dát z Eurostatu a ECB rástli ceny potravín v Česku v roku 2025 približne o 2,7 %, zatiaľ čo na Slovensku o 3,9 %. Celková inflácia dosahovala u nás v rovnakom období 4,6 %, pričom v Čechách len 2,5 %. Rozdiel potvrdzuje, že slovenské domácnosti čelia vyšším cenám aj rýchlejšiemu tempu zdražovania. Z dát vyplýva, že slovenské domácnosti si za potraviny môžu dovoliť utratiť o niečo menej než české, a vyšší rast cien im rozpočty napína viac. Nehovoriac o tom, že aj straty tak majú vyššiu hodnotu.

Munch upozorňuje tiež na to, že sa blížime k exponovanému obdobiu roka, kedy nakupujeme a, bohužiaľ, zároveň plytváme potravinami viac: “S blížiacimi sa Vianocami prichádza obdobie, keď domácnosti nakupujú viac než po iné mesiace – často aj zbytočne veľa. Práve vtedy vzniká množstvo potravinového odpadu, ktorému sa však dá jednoducho predísť. Chce to plán jednoduchých krokov a disciplínu. Aj služba Munch ponúka spôsob, ako spotrebu racionalizovať, znížiť plytvanie a zároveň ušetriť. Munch môže byť pre domácnosti alternatívou počas Vianoc v dňoch, kedy nebudú mať priestor variť doma alebo budú v čase intenzívnejších návštev potrebovať sladké či slané občerstvenie. Rovnako nás teší, že v blízkej dobe budú môcť Slováci využívať výhody Munchu vo všetkých krajských mestách na Slovensku,” uzatvára K. Klíčová.

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE Z PRIESKUMU PODĽA VEKU

Financie si viac strážia staršie generácie. Česi sú pritom na tom lepšie

Najnižšej premrhanej sume na potravinách (do 5 eur) sa na Slovensku sa začína najviac približovať až generácia od 45 do 53 rokov (25,4 %). Nasledujúca veková skupina od 54 do 65 rokov zaznamenáva podiel až 35,2 %. Českí susedia sú na tom v oboch vekových kategóriách ešte lepšie. Sumu približne do 5 eur mesačne stratí 34 % Čechov vo veku 45 – 53 rokov a takmer 50 % Čechov od 54 do 65 rokov. Mladých (18 až 26 rokov) je v tomto spektre o dosť menej: ide o 16,5 % Slovákov a 14,5 % Čechov. Tí sú, naopak, v prípade zbytočne stratených financií najviac zastúpení v spektre od 6 do 20 eur: 52 % Slovákov a 49 % Čechov. V Čechách má táto generácia väčšie zastúpenie aj v rozmedzí od 21 do 30 eur (23 %), pričom Slovákov je v tomto spektre menej (17,7 %).

Najviac na potraviny míňajú Česi vo veku 18 až 26 rokov

Najmladšia generácia Slovákov (18 – 26 rokov) míňa na jedlo najmenej – viac ako tretina z nich (35 %) sa zmestí do 200 eur mesačne. Ide o výrazne vyšší podiel než v Česku, kde sa do tejto kategórie radí len 18 % mladých. Česi sa v tomto veku najčastejšie pohybujú v pásme 201 – 300 eur. Je ich až 41 %, pričom celkový priemer pri tomto finančnom rozpätí je v Čechách celkovo 27 %.

Generácia 27 – 35 rokov predstavuje zaujímavý prechod medzi úspornejším štýlom mladších a finančne náročnejším obdobím rodín v strednom veku. Na Slovensku má táto veková skupina zásadnejší podiel domácností v pásme mesačného rozpočtu na potraviny od 201 do 400 eur (46,2 %). Čechov je v tomto rozmedzí viac (52,2 %). Zaujímavé je, že v pásme výdavkov od 401 do 500 eur je viac Slovákov (20 %) než Čechov (12,9 %).

Stredná generácia (36 – 44 rokov) dosahuje v oboch krajinách pomerne vyrovnané výsledky, no s jemnými odlišnosťami. Na Slovensku má v tomto veku najväčší podiel domácností výdavky v pásme 301 – 400 eur (25,4 %), zatiaľ čo v Česku je tento podiel vyšší – 29,8 %. Relevantná je aj úroveň od 201 do 300 eur. Tu sa nachádza 24 % Slovákov a 23,5 % Čechov.

Generácia 45 – 53 rokov je na Slovensku tou, kde sa najviac prejavujú vyššie výdavky na potraviny. Ide o 27,2 % domácností v pásme 301 – 400 eur (v Česku tu je 21,3 % domácností).

Najstaršia generácia z prieskumu (54 – 65 rokov) už míňa citeľne menej a najviac sa približuje k úsporným košom. Na Slovensku sa v tejto vekovej skupine do 200 eur zmestí 25,7 % domácností, kým 201 – 300 eur uvádza 24,5 %. V Česku je tento rozdiel ešte výraznejší: do 200 eur míňa 30,5 % domácností, zatiaľ čo 201 – 300 eur deklaruje 28 %.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Máme radi najnovšie technológie a žijeme s nimi. Prinášame informácie o najnovších produktoch a technológiách priamo k vám, objektívne a ľudsky, pretože robíme to, čo nás baví. Sme energický tím plný odhodlania a veríme, že je s nami aj sranda. :)