Advokát: Digitálny Omnibus odhaľuje smerovanie EÚ
Zdroj: europa.eu s redakčnou úpravou
4m čítanie

Advokát: Digitálny Omnibus odhaľuje smerovanie EÚ

Obsahuje kontroverzné aj potrebné upratanie regulačného prostredia.

Dňa 19. novembra 2025 zverejnila Komisia EÚ finálny návrh nariadenia „Digital Omnibus for digital acquis“, ktoré podľa odborníka na ochranu osobných údajov Jakuba Berthotyho z advokátskej kancelárie Dagital Legal obsahuje viaceré kontroverzné a nedomyslené ustanovenia, s ktorými nebudú parlament, rada ani dozorné orgány súhlasiť. Advokát však poukazuje aj na vítané zmeny regulačného prostredia, v ktorom by mali oveľa väčšiu úlohu zohrávať dozorné orgány podľa GDPR, t.j. Úrad na ochranu osobných údajov SR.

Začiatkom novembra sa na verejnosť dostal rozpracovaný návrh pripravovaného nariadenia „Digital Omnibus for digital acquis“. Dokument unikol ešte pred jeho oficiálnym predstavením a okamžite vyvolal diskusiu v radoch odbornej verejnosti, ktorá pokračuje aj po oficiálnom zverejnení nariadenia dňa 19. novembra 2025. Odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty upozorňuje, že návrh treba čítať najmä v kontexte dlhodobých snáh o zjednotenie a zjednodušenie digitálnych regulácií: „Európska komisia už dlho naznačovala, že nie je spokojná s tým, ako členské štáty stíhajú enforcement nových pravidiel. Už pracovná verzia omnibus nariadenia naznačovala, že EÚ chce tento problém riešiť zásahmi, ktoré pričlenia jednu dôležitú časť digitálnej regulácie pod GDPR a Data Act a druhú pod AI Act.“

Kontroverzné zúženie definície osobných údajov

Pravdepodobne najkontroverznejšou zmenou nového nariadenia je navrhované zúženie definície osobných údajov. Tá sa ako taká meniť síce nemá, ale Komisia do nej navrhuje pridať vysvetlenie, čo osobné údaje nepredstavujú. Tým sa otvára množstvo ďalších praktických otázok a pridaná hodnota pre občanov je otázna. Aj keď Komisia v návrhu tvrdí, že úroveň ochrany osobných údajov meniť nechce, podľa odborníkov tieto zmeny budú motivovať aktérov, ktorí hľadajú spôsoby, ako sa aplikácii GDPR vyhnúť

„Neviem od koho pochádza požiadavka oklieštiť definíciu osobných údajov týmto spôsobom, ale od verejnosti určite nie. Obávam sa, že táto konkrétna zmena povedie k tomu, že niekde v dodávateľskom reťazci sa začnú objavovať aktéri, ktorí zrazu osobné údaje spracúvať nebudú. Tento návrh rieši niečo, čo máme v praxi dávno ustálené judikatúrou Súdneho dvora EÚ a rozhodovacou praxou dozorných orgánov a do istej miery túto prax relativizuje,“ vysvetľuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.

Prevládajú pozitívne zmeny

Komisia predstavila dňa 19. novembra 2025 až dve Omnibus nariadenia, ktoré majú ambíciu „upratať“ regulačné prostredie. Predstavené zmeny vníma odborník na ochranu osobných údajov pozitívne, keďže môžu významne pomôcť zjednoteniu regulačného prostredia, znížiť administratívne zaťaženie, odstrániť duplicity v pôsobnostiach a vytvoriť logickejší a efektívnejší rámec pre dohľad.

„Po novom by časť regulácie cookies mala spadať pod GDPR, mali by sme sa dočkať jednotného rozhrania na oznamovanie incidentov či presunu viacerých existujúcich aktov pod Data Act. Páve presun väčšiny digitálnych predpisov pod GDPR a Data Act považujeme za strategicky správny krok. Mnohé regulácie sa totiž v členských krajinách EÚ uplatňujú oddelene a často pod rôznymi dozornými orgánmi, ktoré medzi sebou nekomunikujú, majú prekryté kompetencie alebo nedostatočné kapacity,“ hodnotí Berthoty.

Príležitosť pre zaostávajúce Slovensko

Advokátska kancelária Dagital Legal tvrdí, že zjednotenie „digitálneho acquis“ by mohlo zásadne zmeniť spôsob, akým členské štáty vykonávajú dohľad. Ak by omnibus potvrdil presun agendy pod GDPR a Data Act, Slovensko by získalo výraznejšie centralizovaný model dohľadu, ktorý môže byť efektívnejší a odbornejší.

„Ak sa podstatná časť digitálneho rámca presunie pod GDPR a Data Act, kľúčovým regulátorom sa stane Úrad na ochranu osobných údajov SR. To je pozitívna správa pre naše regulačné prostredie, keďže roky hovoríme o potrebe podobného upratania, aké v stredu predstavila Komisia pre celú EÚ.

Práve Slovensko patrí medzi štáty, ktoré absolútne nezvládli prípravu na príchod nových digitálnych aktov, ako je Data Act, AI Act a Data Governance Act, pričom sme už mali aj historické problémy s GDPR, ePrivacy či reguláciou „otvorených dát“ podľa PSI smernice. Vznikali tu rôzne nezmyselné návrhy zákona o údajoch, dátové kancelárie a agenda sa fragmentovala medzi veľký počet regulátorov. Popri tom sa ešte ide zásadne meniť zákon o ochrane osobných údajov, úplne nekoordinovane s novými aktivitami EÚ. V tomto smere nám návrh Komisie môže naozaj veľmi pomôcť, ale je otázne, či túto príležitosť využijeme,“ uzatvára Berthoty.