Trápi státisíce slovenských domácností. Energetickú chudobu zmierňuje štátna pomoc len čiastočne
Zdroj: freepik.com
3m čítanie

Trápi státisíce slovenských domácností. Energetickú chudobu zmierňuje štátna pomoc len čiastočne

Každá tretia slovenská domácnosť pod hranicou chudoby si nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. Ak by získali adresnú pomoc, mohol by sa ich počet výrazne znížiť.

Odborníci z iniciatívy Klíma ťa potrebuje v rámci novej série diskusií Európskeho klimatického paktu upozornili na to, že štát má len veľmi hmlistú predstavu o tom, čo to energetická chudoba je, a kto je ňou ohrozený. 

Energetickou chudobou trpí momentálne 18 % Slovákov a tento nepriaznivý fakt platí aj o skupine obyvateľstva, ktorá si nevie dostatočne vykúriť svoje domovy. Ich počet sa medzi najchudobnejšími domácnosťami v uplynulej dekáde zvýšil dvojnásobne, až na 30 %, a zo 6 % na 8 % v celej populácii. V susedných krajinách je pritom tento podiel v rámci najchudobnejších domácností výrazne nižší – v Maďarsku ide o 16 percent, v Česku o 14 percent, v Rakúsku o 10 percent a v Poľsku o 7 percent domácností. 

„Energetická chudoba je v súčasnosti na Slovensku komplexnou sociálno-ekonomicko-klimatickou témou. Smutnou realitou, ktorá sa dotýka kvality života, zdravia a dôstojnosti každého z nás,“ povedal v rámci Klíma Talku s názvom „Koľko stojí teplo domova“ Jakub Hrbáň, strategický riaditeľ a spoluzakladateľ Klíma ťa potrebuje.

Okrem zvýšených výdavkov za energie zohráva dôležitú rolu aj (ne)kvalita obydlí. Väčšina Slovákov žije v starších či nezrekonštruovaných domoch, pričom len 35 % ich má trvalý pobyt v kompletne zrekonštruovaných domoch. Podľa rozšírenej definície je energetickou chudobou zasiahnutých až 330-tisíc domácností. 

Hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) opakovane vypracoval koncepcie na ochranu energeticky chudobných odberateľov a vláda ju schvaľovala, do praxe sa aj napriek fungovaniu rôznych podporných schém zatiaľ nedostali takmer žiadne opatrenia smerované na energeticky chudobné domácnosti. Medzirezortná pracovná skupina zvolaná ÚRSO pod vedením Andreja Jurisa priniesla dohodu, ako by mala definícia energetickej chudoby vyzerať. Tú dodala vtedajšej úradníckej vláde Ľudovíta Ódora, ktorá sa rozhodla prenechať v tejto záležitosti finálne slovo ďalšiemu kabinetu. Odvtedy je návrh definície, ktorý vznikol ako konsenzus všetkých ministerstiev,  prejavujúce oň záujem, v nedohľadne.  

„Je nevyhnutné čo najrýchlejšie prijať definíciu energetickej chudoby, ktorá by tento problém pomohla vyriešiť. Súčasne je potrebné spustiť opatrenia na pomoc zraniteľným domácnostiam ohrozeným energetickou chudobou, počnúc informačnými kampaňami, sociálnou pomocou v teréne či vhodnými finančnými stimulmi podporujúcimi zvyšovanie energetickej efektívnosti domácností v energetickej chudobe,“ doplnila prognostička SAV Dušana Dokupilová, ktorá dlhodobo apeluje na štát, aby definoval energetickú chudobu a spustil adresnú pomoc najzraniteľnejším domácnostiam. Verí totiž, že pod vplyvom hroziaceho nárastu energií a schválenia novej európskej smernice o energetickej efektívnosti sa pohľad štátu na túto problematiku posunie.