APES-SK: Dlhodobá nečinnosť MH SR ohrozuje stavebný aj energetický sektor
Slovensko hazarduje s budúcnosťou energetickej efektívnosti.
Slovensko malo do 11. októbra 2025 transponovať revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti (EED III) do národnej legislatívy. Napriek snahe úradníkov z ministerstva a diskusiám s odbornou verejnosťou sa ale termín stihnúť nepodarilo a, čo je horšie, stále nikto netuší, kedy Ministerstvo hospodárstva novú legislatívu predloží do pripomienkového konania. Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) upozorňuje, že akékoľvek odklady a meškania vytvárajú právnu neistotu, brzdia investície a ohrozujú plnenie záväzkov Slovenska voči našim európskym partnerom.
Revidovaná smernica EED ukladá verejným orgánom povinnosť každoročne obnoviť minimálne 3 % podlahovej plochy verejných budov. Bez funkčného zákona a vykonávacích predpisov však hrozí, že Slovensko bude tieto záväzky plniť len formálne alebo ich nebude plniť vôbec. Zmeškanie transpozičného termínu tak môže mať pre Slovensko vážne dôsledky. „Európska komisia môže začať konanie o porušení zmluvy, čo môže viesť až k finančným sankciám. Okrem reputačného rizika hrozí aj oslabenie dôvery investorov a komplikácie pri čerpaní európskych zdrojov v oblasti energetiky a obnovy budov,“ upozorňuje Marcel Lauko, predseda správnej rady asociácie.
Na transpozícii smernice ministerstvo pracuje, chýba výsledný produkt
Asociácia poskytovateľov energetických služieb pritom s Ministerstvom hospodárstva SR dlhodobo aktívne komunikuje a zapája sa do prípravy legislatívy. V rámci pracovných skupín predložila viacero odborných pripomienok a konkrétnych návrhov, ktoré majú odstrániť aplikačné nejasnosti a vytvoriť jasný rámec pre rozvoj garantovaných energetických služieb.
„Nechceme ministerstvo len kritizovať. Aktívne komunikujeme, predkladáme konkrétne návrhy a upozorňujeme na praktické dopady jednotlivých ustanovení. Naším cieľom je, aby nový zákon nebol len formálnym splnením európskej povinnosti, ale aby reálne fungoval v praxi. Máme skúsenosti z realizovaných projektov, poznáme bariéry, s ktorými sa verejný sektor stretáva, a vieme ponúknuť riešenia, ktoré umožnia zapojiť súkromný kapitál bez zbytočného zaťaženia verejných financií. Sme pripravení poskytnúť štátu naše know-how, podieľať sa na tvorbe metodík, vzorových zmlúv a nastavení merania a overovania úspor tak, aby implementácia smernice bola čo najefektívnejšia a priniesla Slovensku skutočné výsledky,“ pripomína predseda správnej rady APES-SK.
Meškanie je neprijateľné
Podľa APES-SK je ale neprijateľné, aby Slovensko na jednej strane deklarovalo ambície v oblasti zelenej transformácie, no súčasne nevytváralo základné legislatívne podmienky pre ich naplnenie. V tomto kontexte je potrebné zohľadňovať aj aktuálnu ropnú krízu a volatilitu cien komodít na globálnych energetických trhoch. Musíme vždy pamätať na základné pravidlo, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme vyrobiť.
Bez moderného zákona o energetickej efektívnosti budú verejní investori podľa Lauka pokračovať v neefektívnom financovaní projektov výlučne z grantov, namiesto kombinácie verejných a súkromných zdrojov, ktorá je bežná v zahraničí. „Ak chceme obnovovať budovy rýchlejšie, lacnejšie a kvalitnejšie, musíme prestať odkladať rozhodnutia. Energetická efektívnosť nie je ideologická téma, ale otázka ekonomickej racionality, konkurencieschopnosti a bezpečnosti štátu. Slovensko už stratilo veľa času. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšie mesiace ani dni.“
