Slovensko potrebuje férovejšie zdaňovanie kryptoaktív a jasné pravidlá pre digitálne aktíva
Problematika zdaňovania kryptoaktív, nová európska regulácia MiCA a budúcnosť digitálnych aktív na Slovensku boli hlavnými témami odborného podujatia, na ktorom vystúpil Peter Varga, partner Highgate Group a spoluautor knihy o zdaňovaní kryptoaktív, spolu s viacerými expertmi z finančného, právneho a technologického sektora. Diskusia ukázala, že kryptoaktíva sa stávajú etablovanou súčasťou investičného prostredia, no slovenský regulačný a daňový rámec zatiaľ nedokáže držať krok s dynamikou trhu.
Zdaňovanie kryptoaktív na Slovensku: vysoké sadzby, nízka motivácia
Podľa Vargu je zdaňovanie kryptoaktív na Slovensku nielen podrobené veľkej miere nepredvídateľnosti, ale aj jeho miera je neprimerané vysoká. Pre fyzické osoby, ktoré kryptoaktíva držia ako investíciu, môže efektívna sadzba dane spolu so zdravotnými odvodmi dosiahnuť až 45,4 %.
„Téma zdaňovania kryptoaktív nie je politická, ale technická. Ak chceme dosiahnuť vyššiu mieru dodržiavania pravidiel a vyššie príjmy pre štát, potrebujeme spravodlivejší a predvídateľnejší systém,“ uviedol Peter Varga, ktorý sa dlhodobo venuje daňovým a regulačným aspektom digitálnych aktív.
Zároveň však kryptoaktíva na rozdiel od tradičných investičných nástrojov, ako sú cenné papiere, nemajú žiadne daňové výnimky, napríklad oslobodenie po určitom období držby.
„Ak nastavíte sadzbu príliš vysoko, investori jednoducho prestanú systém využívať. Vidíme to aj na Slovensku a aj priamo v oblasti kryptoaktív – vysoké sadzby neprinášajú vyšší výber daní,“ upozornil Varga.
Dáta podľa neho ukazujú výrazný rozdiel medzi realitou a daňovými priznaniami. Odhaduje sa, že minimálne 12 až 16 % Slovákov vlastní nejaké kryptoaktíva, no v roku 2024 priznalo príjem z kryptoaktív iba 1702 daňovníkov. Celkové daňové príjmy z kryptoaktív sú približne 2,5 milióna eur za rok 2024, čo je výrazne menej ako pôvodné očakávania štátu.
Nedostatok jasných pravidiel
Okrem vysokého daňového zaťaženia upozornili odborníci aj na viaceré legislatívne nedostatky. Slovenská legislatíva napríklad neobsahuje jasné pravidlá pre určovanie vstupnej ceny pri predaji kryptoaktív, teda či sa má používať metóda FIFO alebo LIFO alebo nejaká iná. Nejasnosti existujú aj pri tokenizovaných cenných papieroch alebo pri účtovaní stablecoinov po implementácii európskej regulácie MiCA.
Podľa Vargu práve nedostatok predvídateľnosti výrazne znižuje ochotu investorov a podnikateľov plánovať dlhodobé aktivity na Slovensku ako aj zdaňovať na Slovensku.
„To neznamená, že kryptoaktíva by mali byť nejako daňovo zvýhodnené. Znamená to to, že zdaňovanie investičných aktív na Slovensku si vyžaduje dôslednejšie zamyslenie zo strany štátu. Inak nám utekajú daňové príjmy a vytvára sa zbytočná pachuť z celkového systému,“ doplnil.
Slovensko a regulácia MiCA
Slovensko sa postupne profiluje ako relatívne otvorená jurisdikcia pre krypto podnikanie. Zahraniční žiadatelia o licencie prichádzajú napríklad z Poľska či Indonézie. Napriek tomu je proces licencovania výrazne náročnejší než v minulosti.
Kým pred rokom 2024 stačilo podnikateľom živnostenské oprávnenie, dnes ide o komplexné licenčné konanie, ktoré zahŕňa kapitálové požiadavky, prísne pravidlá riadenia rizík, kybernetickú bezpečnosť a splnenie požiadaviek európskej legislatívy DORA.
Na Slovensku je momentálne udelených šesť MiCA licencií. Ich držitelia môžu poskytovať služby v celej Európskej únii prostredníctvom tzv. EU passportingu.
Licencia ako vstupenka k investorom
Zástupcovia slovenských kryptospoločností Jakub Kundravý (Crypto Voucher), Juraj Forgács (Fumbi) a Martin Bittara (Okazio) diskutovali o tom, ako regulácia mení fungovanie trhu.
Zhodli sa, že získanie MiCA licencie je náročné a nákladné – proces často trvá mnoho mesiacov a celkové náklady môžu presiahnuť milión eur. Na druhej strane licencia výrazne zvyšuje dôveryhodnosť spoločností.
Slovensko vs. Česko: rozdielne prístupy
Odborníci ako Ivana Senderáková (Tatra banka), Miloš Mázor (Madison Six), Oliver Zrno (FINREG PARTNERS) a Martin Hobza (Hobza Partners) porovnávali reguláciu medzi Slovenskom a Českou republikou.
Česká republika bola dlho vnímaná ako potenciálny „krypto hub“, čo viedlo k vysokému počtu žiadostí o licencie – približne 250. Na Slovensku ich bolo len približne osem.
Diskutovalo sa aj o prístupe bánk ku kryptoaktívam. Banky podľa expertov čelia extrémne prísnym regulačným požiadavkám a vysokým AML rizikám, čo spomaľuje zavádzanie nových produktov.
Potreba systematického prístupu
Kryptoaktíva sa stávajú štandardnou súčasťou finančného systému a Slovensko bude musieť postupne prispôsobiť legislatívu aj daňové pravidlá tejto realite.
„Ak chceme, aby Slovensko zostalo konkurencieschopné v oblasti digitálnych financií, potrebujeme stabilné pravidlá, primerané dane a otvorený a svižnejší dialóg medzi štátom, regulátorom a trhom,“ -dodal Peter Varga.
