12. júna 2026 • 5m čítanie

Ako si vybrať dovolenku v roku 2026?

Drahší benzín, nafta či letecké palivo, ako i vyššie ďalšie výdavky výrazne ovplyvňujú to, ako Slováci uvažujú o tohtoročných letných dovolenkách. Len niečo vyše štvrtiny opýtaných v exkluzívnom prieskume XTB – Dovolenky 2026* prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos hovorí, že zdražovanie ich dovolenkové plány nijako nemení. Pre polovicu Slovákov zdražovanie znamená aj kratšiu dovolenku či lacnejšiu destináciu. Analytici XTB sa pozreli, ako sa reálne zmenili náklady na cestách po Európe, ktorú väčšina Slovákov preferuje. S akou prirážkou treba rátať pri leteckej doprave? A kde dovolenkárom pomôže silnejšie euro?

Tohtoročná letná sezóna sa odohráva na pozadí bezprecedentných udalostí na Blízkom východe, najmä eskalácie napätia s Iránom a uzavretia strategických obchodných trás, akou je Hormuzský prieliv. Tieto faktory radikálne ovplyvňujú globálne energetické trhy a následne aj peňaženky slovenských turistov smerujúcich na letnú dovolenku. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sme v súvislosti s dovolenkami riešili primárne infláciu v turistických centrách a kurzové výkyvy voči euru, leto 2026 sa jednoznačne nesie v znamení skokového zdražovania a volatility cien benzínu, nafty aj leteckého paliva.

Výsledky májového prieskum XTB – Dovolenky 2026* prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos (vzorka = 1 050)

Zhruba polovica Slovákov jednoznačne reaguje pri plánovaní letnej dovolenky na cenový vývoj: 23 % hovorí, že pôjde na kratšiu dovolenku či do bližšej destinácie, 26 % si vybralo lacnejšie miesto oddychu; zdražovanie plány nijako nezmenilo iba u 26 % opýtaných a dovolenkovať v lete neplánuje 24,5 % respondentov.
Regionálne vyčnieva jednoznačne Bratislava, kde viac ako tretina (35 %) hovorí, že ich dovolenkové plány sa nijako nemenia; na opačnej strane je Trnavský kraj, kde až 25 % respondentov nemá v plánoch toto leto žiadne cestovanie.
Bratislavčania a ľudia z väčších miest sú voči zdražovaniu výrazne odolnejší a zároveň viac pripravení zaplatiť za dovolenku vyššie sumy než vlani; z pohľadu veku najmenej zdražovanie vyrušuje generáciu nad 54 rokov (31 %).
Spôsob platenia v zahraničí má jasný profil: takmer 60 % sa spolieha na platobnú kartu, 22 % si radšej mení peniaze vopred v banke a takmer 13 % vyberá hotovosť z bankomatov na mieste, čo sa môže ukázať ako drahá možnosť pri vysokých poplatkoch za výber.

Pohonné hmoty

Veľkoobchodné ceny benzínu aj nafty v Európe sú aktuálne zhruba o dve tretiny vyššie než pred vypuknutím krízy na Blízkom východe.
Slovensko zaznamenalo medziročne výrazný nárast cien pohonných hmôt: benzín zdražel o 15,4 % a nafta o 18,3 %.
Pri pohľade na ceny nafty u susedov sa okrem Poľska (1,467 EUR/l) a Česka (1,584 EUR/l) oplatí tankovať aj doma na Slovensku (1,648 EUR/l). Pri ceste autom do Chorvátska a späť zaplatí slovenská rodina za palivo tento rok približne o 24 až 30 EUR viac než vlani. Pri dlhších trasách do Talianska či Španielska sa dodatočné náklady pohybujú približne v rozmedzí 40 až 96 EUR v závislosti od typu paliva, vzdialenosti a tranzitných krajín.

Letecká doprava

Veľkoobchodná cena leteckého kerozínu sa približne zdvojnásobila, reálny výpadok dodávok z Blízkeho východu (cca 15 % európskej spotreby) sa však darí nahrádzať a obavy z nedostatku sa zatiaľ nepotvrdili.
Letenky hlavnej sezóny zdražejú menej, než by zodpovedalo rastu spotových cien paliva, a to vďaka zaisteniu (hedgingu) najväčších dopravcov. Ryanair má 80 % spotreby FY27 zaistených na približne 67 USD/barel.
Pre štvorčlennú rodinu mieriacu letecky do Grécka, Turecka či Egypta môže čistý vplyv zdraženia kerozínu predstavovať 120 až 200 EUR navyše na letenkách, zatiaľ čo pri dovolenke autom predstavuje priemerné navýšenie odhadom len 10 až 12 EUR na osobu.
Vyššie vstupné náklady sa premietnu aj do cien dovoleniek na sezónu 2027, pretože aerolinky budú fixovať drahšie kontrakty na palivo; prenos do cien pohonných hmôt je, naopak, oveľa priamočiarejší a v prípade deeskalácie nemožno vylúčiť ani ich pokles zo súčasných hodnôt.

Kurzy a inflácia: kam sa to oplatí

Najväčšie medziročné zlacnenie zaznamenala Ázia: spotrebný kôš v eurovom vyjadrení klesol v Japonsku o 10,82 % a v Južnej Kórei o 11,31 %, čo je spôsobené výrazným oslabením jenu (-12,0 %) a wonu (-13,6 %) voči euru.
Lacnejšie sú tento rok pre Slovákov aj Nový Zéland (-1,67 %), Taiwan (-4,06 %) a Kanada (-0,74 %). Vo Švajčiarsku a Švédsku zostáva navyše inflácia iba na úrovni 0,5 %, čo je z celej vzorky najnižšia hodnota.
Najviac, naopak, zdraželi dovolenky v Maďarsku (+16,94 %), Brazílii (+14,01 %), Austrálii (+12,61 %) a Rusku (+9,30 %), kde sa voči euru posilnili lokálne meny (forint +14,0 %, real +9,2 %, austrálsky dolár +7,7 %) a kurzový efekt sa sčítava s miestnou infláciou.
Učebnicovým paradoxom zostáva Turecko: turecká líra stratila voči euru 16,2 %, čo je najviac zo všetkých sledovaných mien, ale dvojciferná inflácia vo výške 32,37 % kurzový efekt úplne vymaže, takže eurová cena dovolenky v Turecku medziročne vzrástla o 10,88 %.
Slabšia mena automaticky neznamená lacnejšiu dovolenku: ceny hotelov, leteniek a organizovaných výletov bývajú naviazané na euro alebo dolár, pri all inclusive zájazdoch rozhoduje tvorba cien slovenskej cestovnej kancelárie a presun dopytu do bezpečnejších destinácií môže lokálne ceny ďalej tlačiť nahor.

XTB eWallet

Multimenová debetná karta XTB (Mastercard, 25 mien vrátane EUR, USD, GBP a CZK) umožňuje cestovateľom mimo eurozóny platiť a meniť za výhodný kurz priamo z mobilnej aplikácie.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.