Rádiá stoja pred výzvou primerane označovať AI obsah. Varujú pred narušením vysielania
Európske pravidlá pre využívanie obsahu umelej inteligencie stavajú slovenské rádiá pred novú výzvu. Ako transparentne označovať AI obsah v médiu, ktoré nemá obrazovku a kde sa každé hovorené upozornenie stáva súčasťou programu? Príliš široký výklad povinností by mohol viesť k narúšaniu vysielania a zahlcovaniu poslucháčov upozorneniami. Asociácia rádií Slovenska (ARS) preto upozorňuje, že spôsob uplatňovania pravidiel musí rešpektovať špecifiká rozhlasu. Transparentnosť má chrániť poslucháčov pred zavádzaním, nie neprimerane zasahovať do vysielania.
Od 2. augusta 2026 sa v Európskej únii uplatňujú nové povinnosti transparentnosti podľa nariadenia o umelej inteligencii (AI Act). Týkajú sa aj zvukového obsahu vytvoreného alebo upraveného pomocou AI, ktorý napĺňa znaky tzv. deepfake a môže vyvolávať falošný dojem autenticity. Pre rádiá je preto dôležité nielen to, aký obsah podlieha označovaniu, ale aj spôsob, akým sa má informácia dostať k poslucháčovi.
Aj sekundy môžu zmeniť celý reklamný formát
Najvýraznejšie sa otázka primeranosti prejavuje pri krátkych rozhlasových formátoch. Reklamné spoty, sponzorské odkazy či upútavky majú presne vymedzenú stopáž. Ak by bolo potrebné osobitne slovne označovať každé použitie syntetického hlasu, upozornenia by mohli zaberať podstatnú časť vysielaného obsahu.
„Predstavme si napríklad desaťsekundový sponzorský odkaz, v ktorom zaznie syntetický hlas. Ak by jeho súčasťou muselo byť aj niekoľkosekundové hovorené upozornenie, ktoré podľa našich skúseností trvá tri sekundy, zásadne by to ovplyvnilo samotný formát produktu,“ upozorňuje Marián Staráček, AI and Innovation Manager spoločnosti Bauer Media Slovakia.
V uvedenom príklade by upozornenie zabralo až 30 % stopáže odkazu. Nejde však o zákonom predpísanú dĺžku upozornenia, ale o ilustráciu možných dôsledkov plošného označovania. Podobné otázky vznikajú aj pri zábavných a satirických formátoch.
ARS žiada jasné pravidlá
Asociácia rádií Slovenska nespochybňuje potrebu transparentnosti ani ochrany pred manipulatívnym obsahom. Zdôrazňuje však, že výklad pravidiel musí rozlišovať medzi legitímnym využívaním AI a obsahom, pri ktorom vzniká zákonná povinnosť informovať o jeho umelom pôvode.
Za dôležité preto považuje jednoznačné a primerané uplatňovanie povinností v podmienkach lineárneho zvukového vysielania. Riešenia by mali byť zrozumiteľné pre poslucháčov, technicky realizovateľné a zároveň by nemali neúmerne zasahovať do programu. ARS preto považuje za potrebný odborný dialóg s príslušnými európskymi a regulačnými inštitúciami.
Cieľom rádiového sektora nie je obmedziť transparentnosť. Je ním zabezpečiť, aby poslucháči dostávali potrebné informácie bez toho, aby sa samotné upozorňovanie na umelú inteligenciu stalo rušivým prvkom vysielania.
Syntetický hlas nie je automaticky deepfake
Umelá inteligencia už dnes pomáha rádiám pri príprave textov, tvorbe zvukov či spracovaní dát. Jej využitie však automaticky neznamená, že poslucháč počúva zavádzajúci obsah. Rozdiel je medzi AI ako bežným pracovným nástrojom a jej využitím na vytváranie falošného dojmu skutočnosti.
„Hlavnou požiadavkou by mala byť primeranosť a jasné rozlišovanie medzi AI ako výrobným nástrojom a AI ako prostriedkom na vytváranie klamlivého obsahu. Pri nastavovaní pravidiel transparentnosti voči poslucháčom by sme mali presadzovať, aby sa povinné označovanie sústredilo predovšetkým na obsah napĺňajúci znaky deepfake, a nie plošne na všetky AI-generované zvukové prvky,“ uvádza Marek Mikúšek zo spoločnosti RADIO GROUP, ktorá zastrešuje Fun rádio a Rádio Vlna.
Deepfake môže vzniknúť napríklad vtedy, keď umelá inteligencia napodobní hlas známej osobnosti a vytvorí dojem, že povedala niečo, čo v skutočnosti nikdy nezaznelo. Môže však ísť aj o falošné zachytenie udalosti. AI Act preto pri jednotlivých druhoch obsahu rozlišuje pravidlá transparentnosti a pri umeleckej či satirickej tvorbe počíta s primeranou formou informovania.
„Naším cieľom by mala byť ochrana poslucháča pred zavádzaním, nie vytváranie administratívnych alebo technických prekážok pri využívaní nových technológií. Rádiový sektor by mal presadzovať jednotný a technologicky neutrálny výklad pravidiel, ktorý bude rozlišovať medzi skutočne manipulatívnym obsahom a legitímnym kreatívnym využitím umelej inteligencie,“ zdôrazňuje Marián Staráček z Bauer Media Slovakia.
Dôvera poslucháča zostáva rozhodujúca
Hoci slovenské rádiá využívajú nové technológie v rôznom rozsahu, zodpovednosť za odvysielaný obsah zostáva na vysielateľoch. Rádio LUMEN napríklad pracuje s AI pri príprave textových podkladov a online komunikácii. Pri generovaní hlasového obsahu však zatiaľ volí opatrnejší prístup.
„Konzervatívnejší poslucháč stále kladie dôraz na osobnosť moderátora alebo interpreta akéhokoľvek obsahu,“ vysvetľuje Ivo Novák z Rádia LUMEN. Stanica zároveň prostredníctvom pravidelnej rubriky AI, teší ma! približuje poslucháčom možnosti umelej inteligencie aj etické otázky jej využívania.
Podobné články
Kampaň Slovenskej sporiteľne k 17. novembru boduje v Európe
LEPAS oslavuje celosvetové odhalenie koncepčného vozidla LEPAS AURA