5. novembra 2026 • 5m čítanie

Až 87 % Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe postarajú príbuzní; neodmietajú však ani zapojenie robotov a AI

Až 87 percent Slovákov očakáva, že v starobe a nemohúcnosti sa rodina o nich postará. Vyplýva to z veľkého prieskumu rodín UNIQA. Podľa odborníkov však rodinám často chýba dostupná finančná aj odborná podpora a starostlivosť o nemohúcich blízkych doma sa tak môže dostať na hranicu ich psychických aj fyzických možností. Slovensko navyše čaká vlna starnutia generácie tzv. Husákových detí, ktorá prinesie rastúci dopyt po starostlivosti o seniorov. Ich rodiny však na to nie sú pripravené ani skúsenosťami ani finančne.

Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií

Pridať

Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, je unavená. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS.

„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. Záťaž pritom vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach. A každá štvrtá rodina, ktorá sa dnes o nemohúceho blízkeho stará, priznáva vyčerpanie. Tieto čísla ukazujú, že dlhodobá starostlivosť je jednou z veľkých výziev, na ktoré sa ako spoločnosť musíme pripraviť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.

Až 87 percent ľudí na Slovensku sa spolieha, že sa o nich blízki postarajú. Je to ešte o 3 percentá viac ako vlani. Tento nárast očakávaní podľa odborníkov súvisí s tým, že stále menej sa spoliehame na podporu inštitúcií.

„Na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí. Je to obrovský nedostatok, a preto je tu aj obrovský dopyt. V každom kraji máme na čakacích listinách až 120 prednostných klientov, ktorí nemajú žiadnych príbuzných. Potom nasleduje viac ako 300 čakajúcich, ktorí príbuzných majú. Najväčší dopyt je po miestach v zariadeniach so špecializovanou lekárskou starostlivosťou. Slováci vo vyššom veku majú už totiž väčšinou chronické ochorenia, vek dožitia v zdraví je u nás pomerne nízky,“ upozorňuje Simona Stískalová, advokačná manažérka Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí.

Starať sa znamená ustavičnú zodpovednosť

Starať sa nepretržite o nevládneho človeka nie je ľahké a dopadá to na psychickú pohodu opatrovníkov. Situáciu podľa prieskumu UNIQA komplikujú aj rodinné vzťahy. Často totiž samotní ľudia odkázaní na pomoc rozhodujú o tom, ktorý člen rodiny sa o nich môže starať a ktorý nie. Aj odmietnutie starať sa o blízkeho môže rodinné vzťahy narúšať. Simona Stískalová tvrdí, že mladí ľudia si skutočne často nevedia predstaviť, čo všetko zahŕňa starostlivosť o nemohúceho blízkeho, najmä ak rodine chýba podpora.

„Často si predstavujú, že ide najmä o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou. V skutočnosti ide najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka. A práve tá mení fungovanie celej rodiny. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov a mnoho ďalšieho. Zodpovednosť prechádza na opatrovateľa aj úradne,“ upozorňuje.

Čaká nás staroba „Husákových detí“

Podľa Simony Stískalovej sa opatrovanie nemohúceho blízkeho doma bez odbornej a vzdelanostnej prípravy takmer nedá zvládnuť.

„Ak sa k tomu pridá nedostatočná alebo žiadna podpora, je to extrémne náročné. Teraz prichádza éra staroby ‚Husákových detí‘. Do seniorského veku sa tak dostáva obrovská skupina ľudí, ktorí budú potrebovať starostlivosť v starobe a nemohúcnosti. A ich blízki nemajú s takouto opaterou skúsenosti a väčšinou nemajú ani možnosť zabezpečiť ju, najmä z ekonomických dôvodov.“

Na Slovensku podľa Simony Stískalovej nemáme dostatočne prepojený systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti a práve rodina, ktorá sa stará o nemohúceho príbuzného, je miestom, kde sa všetky tieto nedostatky prejavia v tom najzraniteľnejšom čase.

„Obava zo straty sebestačnosti a z neschopnosti postarať sa o svojich blízkych patrí medzi najsilnejšie obavy slovenských rodín. Preto sme do životného poistenia zaradili krytie rizika zníženej sebestačnosti, ktoré v prípade odkázanosti na pomoc inej osoby poskytuje finančné prostriedky na zabezpečenie potrebnej starostlivosti. Dospelým vyplácame poistné plnenie vo forme doživotnej renty, pri deťoch formou jednorazového plnenia. To, čo ľudia považujú za svoje najväčšie životné obavy, sa zároveň snažíme riešiť aj prostredníctvom aktivít Nadačného fondu UNIQA, pretože stabilné rodinné zázemie a dostupná pomoc sú základom kvalitného a lepšieho života,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.

Pomôžu v starostlivosti roboti a AI?

Podľa Simony Stískalovej rodiny nemôžu samy nahradiť odbornú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Sektor starostlivosti o nemohúcich však už dnes zápasí s nedostatkom ľudských zdrojov, a preto sa čoraz viac diskutuje aj o tom, akú úlohu by v budúcnosti mohli zohrať technológie.

Takmer 60 % Slovákov je podľa prieskumu UNIQA naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. V technológiách vidia šancu na dôstojnú opateru, najmä čo sa týka pomoci s pohybom či konverzácie s nemohúcim. Na Slovensku je v tomto postoji približná zhoda medzi mladšími aj staršími generáciami.

Medzi činnosti, ktoré by podľa respondentov mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 %), ale neplatí to pri utešovaní či psychickej podpore (21 %). Užitočná by bola aj pomoc s pohybom (44 %). Pri ostatných úkonoch sa Slováci skôr prikláňajú k tomu, aby ich predsa len vykonával človek. Napríklad zdravotnú kontrolu by robotom alebo umelej inteligencii zverilo len 18 % ľudí, podávanie jedla a liekov by im zverilo 34 % ľudí.„Aj dnes už aktívne využívame technologické prostriedky telemedicíny – napríklad monitorovacie náramky životných funkcií, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré opatrovateľa upozornia na potrebu toalety klienta. Základom starostlivosti by však mala byť dôstojnosť. Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť.Práve v tom sa najviac prejavuje ľudskosť a vyspelosť spoločnosti,“ hovorí Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí.

Nahlásiť chybu

Redaktor

Redakcia TOUCHIT

Žijeme technológiami a pretvárame ich na zrozumiteľné informácie a príbehy. Sledujeme trendy, testujeme novinky a prinášame vám ich tak, aby ste sa v digitálnom svete cítili sebavedomo a bezpečne.