APES-SK: Milióny na energopomoc sú krátkozraké riešenie
Riešením sú spravidla dlhodobé investície.
Slovensko plánuje pokračovať v dotovaní cien elektriny pre domácnosti aj v roku 2026. Vláda má na nový balíček energopomoci pre domácnosti minúť až 700 miliónov eur. Energetici sa zhodujú, že ide o politicky motivované a krátkozraké riešenie, ktoré problém vysokých cien energií nijako nerieši, len prekrýva. Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) v tejto súvislosti upozorňuje, že skutočné zníženie nákladov na energie pre domácnosti prinesú len dlhodobé riešenia s návratnosťou. Ide predovšetkým o podporu obnovy rodinných a bytových domov, ktorá (okrem úspor energie) generuje aj pracovné miesta a hospodársky rast.
„Transfer verejných financií nepochybne patrí medzi základné úlohy štátu a to zahŕňa aj pomoc zraniteľným skupinám. Ak má byť však pomoc efektívna, musí byť adresná. Je neudržateľné, aby Slovensko každý rok dotovalo ceny energií pre domácnosti a doslova vyhadzovalo milióny eur, ktoré mohlo preinvestovať v projektoch s dlhodobým úžitkom. Ak sa bavíme konkrétne o energiách, riešením je znižovať ich spotrebu, nie doplácať za domácnosti, ktoré ju majú zbytočne vysokú. Investícia do obnovy budov je investíciou do úspor, zamestnanosti, technologickej modernizácie a energetickej bezpečnosti krajiny,“ približuje Marcel Lauko, predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES-SK).
Obnova budov prináša konkrétne výsledky
Podľa Inštitútu pre výkonnosť budov v Európe (BPIE) vytvorí každý investovaný milión eur do obnovy budov vytvorí približne 12 až 18 pracovných miest. V roku 2016 hovorila štúdia Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) dokonca až o 35 miestach[1], no zvýšená mechanizácia v stavebníctve, rast produktivity práce a úsporné opatrenia po pandémii mohli potrebu ľudskej pracovnej sily ovplyvniť. Ostatné multiplikačné efekty obnovy už ale pravdepodobne rástli. Spomínaná analýza Slovenskej rady pre zelené budovy totiž ukázala, že každý investovaný milión eur by mohol do štátneho rozpočtu priniesť viac ako 313 000 eur na daniach a odvodoch a zároveň zvýšil HDP o 1,3 milióna eur.
„Predstavme si, že z plánovaného balíka energopomoci by sa do obnovy budov investovalo napríklad 300 miliónov eur. Išlo by o priamu podporu stavebného sektora, pričom by mohlo vzniknúť až 5400 nových pracovných miest. Štát by to spozoroval aj v zvýšení príjmov do rozpočtu. Navyše, zníženie spotreby energie zníži aj potrebu dotácií v budúcnosti. Takto vyzerá udržateľné riešenie,“ vysvetľuje Lauko.
Dotácie ceny neznížia. Investície áno.
Energopomoc má svoj význam ako krátkodobé riešenie, no z dlhodobého hľadiska predstavuje neefektívne čerpanie verejných prostriedkov. Tieto výdavky nevedú k zníženiu spotreby energie ani neučia domácnosti hľadať riešenia a už vôbec nepomáhajú štátu plniť záväzky voči EÚ v oblasti zelenej obnovy. „Ak by sa čo i len časť z peňazí, ktoré štát teraz minie použila na obnovu domov viedlo by to k zníženiu emisií skleníkových plynov, energetickej náročnosti, zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a vyššiemu komfortu bývania. Investície by zároveň podporili inovácie a technológie v stavebníctve a priniesli dlhodobý osoh pre domácnosti aj pre štát,“ dodáva predseda správnej rady APES-SK.
[1] 18 GOLEJ, J. a PÁNIK, M., Ústav manažmentu STU v Bratislave. Makroekonomické dopady investícií do hĺbkovej obnovy budov na Slovensku. Slovenská rada pre zelené budovy, 2016
Podobné články
16. decembra 2025
2m
Na čom tento rok súťažila česká CSková špička? Na monitoroch AOC AGON PRO AG246FK
16. decembra 2025
5m
Začnite 2026 s čistým finančným štítom a zbytočne sa na Vianoce nezadlžujte
16. decembra 2025
4m
Dátová suverenita v EÚ: Môže k nej pomôcť sekundárny softvér?
16. decembra 2025
4m
