Energetická chudoba sa na Slovensku stáva čoraz naliehavejším spoločenským problémom, ktorý presahuje otázku cien energií a zasahuje do zdravia, dôstojnosti aj každodenného fungovania domácností.

V čase, keď zimné mesiace opäť zvýrazňujú rozdiely v kvalite bývania a dostupnosti energií, nové dáta ukazujú, že zraniteľnosť slovenských domácností sa neobmedzuje len na vykurovanie počas chladných období.

Najnovší prieskum Európska environmentálna agentúra (EEA) a Eurofound upozorňuje, že takmer polovica slovenských domácností si počas extrémnych teplôt nemôže dovoliť udržať primeraný tepelný komfort. Energetická chudoba sa tak čoraz zreteľnejšie prejavuje ako celoročný problém, úzko prepojený so stavom bývania, kvalitou izolácie, technickým vybavením domácností a výškou príjmov.

Európske dáta zároveň poukazujú na nový a rýchlo rastúci rozmer tohto javu: schopnosť domácností zvládať extrémne letné horúčavy. To, čo bolo donedávna vnímané ako okrajový dôsledok klimatických zmien, sa dnes stáva realitou pre desaťtisíce ľudí na Slovensku. Letná energetická chudoba sa tak postupne zaraďuje medzi kľúčové sociálne výzvy, na ktoré zatiaľ chýbajú jasné definície aj systematické riešenia.

Na rastúcu závažnosť problému upozorňuje aj EU Climate Pact, ktorý prostredníctvom svojich ambasádorov otvára diskusiu o sociálnych dôsledkoch klimatickej krízy vrátane energetickej chudoby. Ambasádori paktu na Slovensku zdôrazňujú, že adaptácia na klimatickú zmenu musí zahŕňať aj dostupnosť bývania, ochranu zdravia a podporu zraniteľných domácností, ktoré extrémne teploty zasahujú najviac.

Čo je letná energetická chudoba a ako nás ovplyvňuje?

Energetická chudoba bola dlhé roky vnímaná najmä ako problém zimných mesiacov, keď si časť domácností nemohla finančne dovoliť dostatočné vykurovanie. Prieskum EEA a Eurofoundu však upozorňuje, že energetická chudoba sa čoraz výraznejšie prejavuje aj počas leta. Mnohé domácnosti nemajú finančné ani technické možnosti ochladiť svoje bývanie počas čoraz častejších a intenzívnejších horúčav.

Nejde pritom výlučne o absenciu klimatizácie. Letná energetická chudoba sa prejavuje aj nedostatočným tienením okien, slabou izoláciou budov či prehrievaním bytových domov. V dôsledku klimatickej zmeny sa tak nadmerné teplo v bytoch a domoch stáva každodennou záťažou pre tisíce rodín na Slovensku. Má pritom priamy vplyv na zdravie, pracovnú výkonnosť aj celkovú kvalitu života.

„Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré budú výrazne vystavené otepľovaniu. Podľa klimatických scenárov sa naša klíma bude v budúcnosti podobať na balkánsku. Na rozdiel od južnejších krajín však na vysoké teploty nie sme pripravení. Chýba tienenie budov, adaptované mestské prostredie aj zvyklosti obyvateľov,“ upozorňuje Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Horúčavy ohrozujú najzraniteľnejšie skupiny

Prehrievanie bytov a domov nie je len otázkou komfortu. Podľa zistení prieskumu EEA a Eurofoundu vysoké teploty v interiéri výrazne zvyšujú zdravotné riziká, ako sú dehydratácia, vyčerpanie, kolapsy a zhoršovanie chronických ochorení.

Najviac ohrození sú seniori, malé deti a ľudia so zhoršeným zdravotným stavom. Práve tieto skupiny zároveň najčastejšie uvádzajú, že majú obmedzené možnosti chrániť sa pred horúčavami.

Dušana Dokupilová zo SAV vysvetľuje, že otepľovanie postupuje rýchlo a populácia sa mu nestíha prispôsobovať: „Najväčšie riziko prichádza so starnutím obyvateľstva. Starší ľudia znášajú horúčavy podstatne horšie, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.“

Chladenie je pre polovicu Slovákov nedostupným luxusom

Slovensko patrí podľa prieskumu EEA a Eurofoundu medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom domácností, ktoré si počas leta nedokážu udržať primeranú teplotu vo svojich obydliach. Až 49,1 % Slovákov uviedlo, že si nemôže dovoliť ochladzovať svoje domovy.

Tento problém sa najviac týka krajín strednej a východnej Európy. Horšie ako Slovensko sú už len Poľsko a Litva. V Poľsku si ochladenie nemôže dovoliť 52,1 % domácností a v Litve 50,7 %.

Podľa Dokupilovej je príčinou najmä zhoršujúci sa stav bývania: „Máme vysoký podiel nerekonštruovaných a energeticky neefektívnych domov, do ktorých sa teplo ľahko dostáva. K tomu sa pridáva energetická chudoba – domácnosti majú vysoké výdavky za energie a nezostávajú im prostriedky ani na zateplenie, ani na klimatizáciu, nieto ešte na jej prevádzku.“

Koho zasahuje letná energetická chudoba najviac?

Najväčšie bremeno extrémnych horúčav nesú domácnosti s nízkymi príjmami. Podľa prieskumu si až 66 % ľudí, ktorí majú problém vyžiť z financií, nemôže dovoliť ochladzovať svoje bývanie počas leta.

Zároveň sa ukazuje, že mnohé domácnosti nemajú takmer žiadne ochranné opatrenia proti extrémnym teplotám. Najrozšírenejšie sú základné tieniace prvky a izolácia budov, pričom účinnými chladiacimi systémami disponuje len približne tretina domácností. Staršie a nezrekonštruované budovy počas horúčav akumulujú teplo, čím zhoršujú životné podmienky obyvateľov.

Adaptácia na klimatickú zmenu zaostáva za realitou

Hoci ľudia po celej Európe čoraz intenzívnejšie pociťujú dôsledky klimatickej zmeny, pripravenosť domácností aj miest výrazne zaostáva. Respondenti, ktorí sa prieskumu zúčastnili, najčastejšie zaznamenali len informačné kampane a varovania pred horúčavami.

Len malé percento sa stretlo s konkrétnymi systémovými riešeniami, ako je výsadba zelene, zriaďovanie chladiacich centier či urbanistické úpravy zmierňujúce prehrievanie miest.

„Európske dáta jasne ukazujú, že extrémne horúčavy sa stávajú energetickým aj sociálnym rizikom. Slovensko preto potrebuje rýchlo pripraviť legislatívu, ktorá zaradí chladenie medzi základné témy energetickej bezpečnosti – od povinného znižovania prehrievania budov až po systematickú podporu moderných riešení,“ uvádza Matej Fabšík, energetik a ambasádor Klimatického paktu.

Dostupné riešenia sú nevyhnutné

Existuje viacero riešení, ktoré by mohli pomôcť aj domácnostiam s nižšími príjmami, od zatepľovania a cenovo dostupného tienenia až po zdieľanú fotovoltaiku.

Ak sa adaptácia na klimatickú zmenu nebude riešiť sociálne spravodlivo, extrémne teploty budú prehlbovať chudobu, zdravotné problémy aj nerovnosti v spoločnosti.

Letná energetická chudoba sa tak stáva jednou z nových výziev, na ktoré bude musieť Európa aj samotné Slovensko reagovať rýchlejšie a systematickejšie než doteraz.

„Chladenie musí byť súčasťou národných aj mestských koncepcií rovnako ako vykurovanie. Budúcnosťou nie sú tisíce samostatných klimatizácií, ale zdieľané systémy, zásobníky chladu, využívanie geotermálnej energie a inteligentné riadenie spotreby. Ak začneme konať teraz, vieme z chladenia spraviť dostupnú verejnú službu, nie luxus pre pár vyvolených,“ dodáva Matej Fabšík.

Na problematiku energetickej chudoby upozorňujú aj odborníci a iniciatívy, ktoré sa jej venujú v praxi. Téma bola predmetom série diskusií National Climate Talk organizovaných v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje. Prvá diskusia, venovaná energetickej chudobe, sa uskutočnila 4. decembra v Rimavskej Sobote, teda v regióne, kde sú jej dopady obzvlášť výrazné. Nasledujúce podujatie zo série sa bude venovať dopravnej chudobe a prebehne v inom regióne Slovenska.

„Teší nás, že občania sú pripravení otvorene diskutovať o náročných témach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Dlhodobo považujeme za dôležité prepájať odborníkov s miestnymi komunitami a organizovať diskusie priamo v regiónoch, kde môžeme hovoriť o energetickej chudobe tam, kde je jej dopad najsilnejší,“ uviedla Zuzana Žuborová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.